gorila part1

Toto je spis gorila časť 1

Vývoj
Po nástupe Jozefa Magalu do funkcie riaditeľa SIS došlo k odvolaniu väčšiny funkcionárov sekcie vnútorného spravodajstva, personálnej sekcie, analytickej sekcie. V priebehu 1. roka došlo k personálnym výmenám aj vo vedení technickej sekcie a inšpekcie riaditeľa SIS. Hneď po nástupe Jozefa Magalu do funkcie začal personálne pohovory s príslušníkmi služby vykonávať Peter Košč, napriek tomu, že v tej dobe nebol príslušníkom SIS, vystupoval ako poradca riaditeľa SIS Jozefa Magalu. Zatiaľ čo riadiace funkcie sekcie vnútorného spravodajstva boli obsadené väčšinou príslušníkmi služby (okrem riaditeľa sekcie, kde nastúpil Ľubomír Hronský (Gažák), dovtedy pôsobiaci v riadiacich funkciách DMD Holding resp. iných firiem zaoberajúcich sa špeciálnou technikou - zbrane a zbraňové systémy). Riaditeľom personálnej sekcie sa stal Pavol Košík (Košč), dovtedy pôsobiaci v skupine firiem DAST Holding a.s. (firmy pôsobiace v oblasti súkromnej bezpečnosti a obchodu s pozemkami pod priemyselnými parkami). Za riaditeľa sekcie inšpekčnej služby bol vymenovaný Jozef Magát (Magál), ktorý dovtedy slúžil na UBOK PP PZ SR. Je to osobný priateľ Petra Košča. Za riaditeľa technickej sekcie bol vymenovaný príslušník krycím menom Runa (nezistené), tiež osobný priateľ Magáta a Petra Košča. Na technickej sekcii bol zriadený odbor spravodajskej ochrany - za riaditeľa bol vymenovaný Ivan Haviar (Határ), brat Františka Határa je riaditeľ kancelárie predsedu vlády.
V 2. polovici roka 2008 došlo k viacerým personálnym zmenám na sekcii vnútorného spravodajstva, konkrétne na odbore ochrany ekonomických záujmov a boja proti organizovanej kriminalite (5. odbor). V priebehu 3 mesiacov bolo vymenené celé vedenie odboru, pričom došlo k výmene riadiacich kádrov na úrovni odboru, spravodajských oddelení aj analytického oddelenia zhruba 2 roky potom, ako boli do vedenia týchto útvarov po voľbách menovaní ľudia z prostredia služby. V auguste 2008 bol za asistencie príslušníkov sekcie inšpekcie riaditeľa SIS pod vedením Jozefa Magáta predvedený a následne zaradený do záloh vedúci
analytického oddelenia 5. odboru Peter Mravec (Holúbek). Dôvodom malo byť údajné stretnutie Mravca s novinárom Thomasom Nicholsonom z denníka SME ako aj to, že v jeho služobnom motorovom vozidle boli nájdené magnetofónové kazety s nahratou hudbou, ktoré boli označené ako nosič dát - nariadenie riaditeľa služby zakazuje vynášať a vnášať do objektov akékoľvek nosiče dát, ktoré nie sú v službe riadne evidované - aj keď v informačnej službe neexistuje prístroj, ktorý by využíval ako nosič informácií magnetofónovú pásku. Neskôr bol Peter Mravec prepustený zo služobného pomeru za hrubé porušenie služobnej disciplíny. V pozadí prepustenia Petra Mravca bol s najväčšou pravdepodobnosťou dokument, ktorým Peter Mravec informuje Jozefa Magalu o priebehu akcie „Gorila" . odposluch v konšpiračnom byte PENTY.
10.8. 2008 boli z funkcie bez udania dôvodu odvolaní riaditeľ 5. odboru Tibor Slávik (Kovalčík) a jeho zástupca Miloš Herman (nezistené), obidvaja boli neskôr prepustení zo služobného pomeru pre hrubé porušenie služobnej disciplíny. Dôvodom na ich odvolanie z funkcie a následné prepustenie zo služobného pomeru mala byť ich činnosť pri tzv. spravodajskej ochrane podniku Samsung v Galante, kde mali údajne prevziať ako odmenu od pracovníkov Samsungu LCD televízory a túto vec neoznámili v SIS. Dôvodom ich prepustenia boli pravdepodobne zistenia o činnosti SBS DAST Security v Samsungu Galanta, podľa ktorých DAST Security získal zákazku na stráženie objektu Samsungu korupčným spôsobom.
V septembri 2008 bol do funkcie riaditeľa 5. odboru menovaný Michal Bohúň (Buraľ) - osobný priateľ Petra Košča, predtým pracoval v NPJ a UBOK. V novembri 2008 bol z funkcie odvolaný vedúci bratislavského oddelenia 5. odboru Juraj Králik (Servický). Bolo mu ponúknuté miesto na ochrane objektov, ktoré však neprijal a požiadal o ukončenie služobného pomeru. Začiatkom decembra 2008 boli z funkcie odvolaní vedúci banskobystrického a košického oddelenia 5. odboru. Vedúci banskobystrického oddelenia Ľubomír Valčík (Galčík) požiadal o ukončenie
2
služobného pomeru, pretože ho riaditeľ odboru Michal Bohúň k tomu vyzval s tým, že ak tak neurobí, bude prepustený za hrubé porušenie služobnej disciplíny. Vedúci košického oddelenia Miroslav Jánošík (Orečný) bol riaditeľom inšpekcie vyzvaný k ukončeniu služobného pomeru, pretože je v službe nežiaduci, na základe čoho ukončil služobný pomer. Valčík aj Jánošík boli svojimi bývalými kolegami informovaní (Herman, Slávik, Mravec, Králik) o skutočných dôvodoch ich prepustenia, t. j., že disponovali informáciami o činnosti Petra Košča (medzičasom v službe medzi spravodajskými dôstojníkmi označovaný ako pán X) a tieto informácie oznámili Michalovi Bohúňovi a Ľubomírovi Hronskému.
V januári 2009 bol do služobného pomeru prijatý Ľubomír Šebák (krycie meno nezistené) do funkcie zástupcu riaditeľa 5. odboru - bratranec Michala Bohúňa.
Do konca apríla 2009 odišli zo všetkých oddelení 5. odboru ďalší príslušníci (Peter Adamčík, Kamil Hossa, Martin Danko…) - Bohúň im povedal, že buď si dajú žiadosť sami, alebo ich prepustia bez náležitostí.
Od jesene roku 2008 zavládla v službe atmosféra strachu. Začalo dochádzať k systematickým zmenám personálneho obsadenia 5. odboru. 5. odbor sekcie vnútorného spravodajstva má vo svojom zameraní ochranu ekonomických záujmov SR, monitoring organizovaného zločinu, obchod so zbraňami a proliferáciu. V rámci ochrany ekonomických záujmov monitoruje najmä obchod s energiami, strategickými surovinami, ďalej monitoruje veľké štátne zákazky, zdravotné poisťovne, veľké finančné skupiny. Vzhľadom na to, že príslušníci 5. odboru, ktorí boli vymenovaní do funkcií po voľbách v roku 2006 pochádzali z prostredia SIS a mali 10- až 15- ročnú prax v rámci služby, si boli vedomí zákonných možností. Pretože títo príslušníci neboli ochotní rozpracovávať podnikateľské subjekty z tzv. komerčných dôvodov, boli pripravené nástroje k ich postupnému odvolaniu z funkcií a prepusteniu zo služobného pomeru. Na ich miesta boli prijatí bývalí príslušníci PZ bez
3
akýchkoľvek spravodajských skúseností, ktorí však sú ochotní podieľať sa na rozpracovaní podnikateľských subjektov z ekonomických dôvodov. Aby bolo možné naplniť tento scenár, bolo v prvom rade potrebné obsadiť personálnu sekciu - Pavol Košík (Košč) pod zámienkou vykonávania previerok pri nástupe do služobného pomeru vyžiadal informácie zo spravodajských spisov, nachádzajúcich sa na sekcii vnútorného spravodajstva, pričom žiadal nielen informácie o objektoch spravodajského záujmu, ale aj o tom, ktorí príslušníci, za pomoci akých prostriedkov, tieto objekty rozpracovávali. Z týchto informácií bol možné zistiť stupeň poznania na jednotlivých spravodajských útvaroch. Takýto postup je podľa interných noriem prísne zakázaný, ak k tomu dochádzalo, muselo to byť na základe výslovného súhlasu riaditeľa SIS. Na základe týchto informácií boli sekciou inšpekcie pod vedením Jozefa Magáta (medzičasom ukončil služobný pomer po mediálnej afére „Dodi4321") rozpracovávané nielen títo príslušníci, ale aj objekty spravodajského záujmu sekcie vnútorného spravodajstva. Oficiálnym dôvodom takéhoto rozpracovania, za použitia ITP a IOP, bolo podozrenie z úniku utajovaných skutočností. Častokrát takto rozpracované osoby k utajovaným skutočnostiam už nemajú, alebo nikdy nemali prístup. Aby príslušníci sekcie vnútorného spravodajstva nemali poznatky o tejto činnosti, bol na technickej sekcii zriadený odbor spravodajskej ochrany pod vedením Ivana Határa. Tým, že je tento útvar dislokovaný na technickej sekcii, má prístup k odpočúvacej techniky, zároveň bola v rámci tohto odboru zriadená sledovacia jednotka - zložená z bývalých policajtov (oficiálny sledovací útvar pôsobí v rámci sekcie vnútorného spravodajstva). Ivan Határ sa netají tým, že je riadený priamo riaditeľom služby a že plní úlohy, ktoré mu zadáva jeho brat. Potom ako bol medializovaný škandál okolo Jozefa Magáta bola rozpustená sekcia inšpekcie a jej príslušníci boli začlenení priamo pod vedenie Ivana Határa na odbor spravodajskej ochrany SIS.
4
Od druhej polovice roku 2008 bol súčasnými aj bývalými spravodajskými dôstojníkmi SIS zaznamenaný zvýšený záujem osôb blízkych vrcholnému vedeniu SIS o obchod s vojenským materiálom (Bohúň - Buraľ je švagor Jany Buraľovej - konateľka spoločnosti I.V.A. Stakčín - spoločnosť fakticky patrí JUDr. Emilovi Kolcúnovi a zaoberá sa obchodom so zbraňami,
v minulosti bola rozpracovaná viacerými službami v rámci Európy pre podozrenie vývozu zbraní do sankcionovaných krajín), o nelegálny obchod s pašovanými cigaretami cez ukrajinsko-slovenskú hranicu (boli zachytené informácie o stretnutí vysokých funkcionárov kontrarozviedky - 5. odboru s príslušníkmi SBU ohľadom možnosti prepúšťania pašovaných cigariet prostredníctvom nákladnej železničnej dopravy na územie Slovenskej republiky), o činnosť finančných skupín (PENTA, J&T najmä čo sa týka zdravotníckeho biznisu)
5
Chronológia ITP „GORILA“ a „GORILA 1“
Žiadosť o použitie ITP bola spracovaná dňa 21.11.2005 pod č.p. 63/950-D-241-34/2005-S. Predmetom ITP „Gorila“ bolo získanie informácií k činnosti záujmovej osoby Zoltán VARGA, podozrenie z páchania rôznej trestnej činnosti ekonomického charakteru, prepojenie s predstaviteľmi finančnej skupiny Istrokapitál a jej vstup do liehovaníckych firiem. Cieľom ITP „Gorila“ bolo získať taktiež aj informácie c kontaktoch záujmovej osoby na predstaviteľov rôznych ministerstiev pri výberových konaniach v prospech spoločností, s ktorými záujmová osoba spolupracuje. Cieľom bolo tiež potvrdenie informácií o pôsobení záujmovej osoby ako vedúcej osobnosti organizovanej skupiny, ktorá korupčným spôsobom preniká do orgánov polície, finančných inštitúcii, štátnej správy a takto si upevňuje svoj vplyv a získava výhody.
Sudca KS Bratislava dňa 23.11.2005 na základe vyššie uvedenej žiadosti vydal rozhodnutie pod č.p. Ntt-3-D-2879/2005 na dobu od 23.11.2005 do 23.5.2006.
Dňa 26.1.2006 pod č.p. 63/950-D-284-8/2006-S bol požiadaný Krajský súd o udelenie súhlasu na ITP - sledovanie a vyhotovovanie s tým súvisiacich obrazových záznamov na záujmovú osobu Zoltán VARGA, ktorú sudca KS schválil rozhodnutím č.p. Ntt-2-D-100/2006 dňa 26.1.2006 na dobu do 26.7.2006.
Na základe rozhodnutia sudcu Ntt-3-D-2879/2005 informovať ho jedenkrát za 3 mesiace o stave využívania ITP „Gorila“ písomnosťou č.p. 63/950-D-284-26/2006-S zo dňa 3.3.2006 bola na KS Bratislava zaslaná informácia o priebehu používania ITP „Gorila“, v ktorej boli uvedené skutočnosti o tom, že v priebehu používania ITP „Gorila“ sa potvrdzujú informácie uvedené v žiadosti o udelenie súhlasu na použitie daného ITP „Gorila“.
Pred ukončením doby platnosti rozhodnutia sudcu bola spracovaná nová žiadosť o použití ITP „Gorila 1“ pod č.p. 63/950-D-284-37/2006-S zo dňa 16.5.2006 na záujmové osoby Zoltán VARGA a Jaroslav HAŠČÁK. Dôvod na použitie ITP „Gorila 1“ bol oproti ITP „Gorila“ rozšírený o aktivity predstaviteľov finančnej skupiny PENTA, ich využívanie príslušníkov Policajného zboru vo svoj prospech pri ovplyvňovaní vyšetrovania v niektorých prípadoch týkajúcich sa najmä závažnej hospodárskej trestnej činnosti. Tieto poznatky následne PENTA využíva vo svoj prospech pri privatizácii a pri získavaní významných štátnych zákaziek.
Sudca KS Bratislava dňa 18.5.2006 vydal rozhodnutie Ntt-3-D-482/2006 a udelil súhlas na použitie daného ITP „Gorila 1“ na dobu do 18.11.2006.
Dňa 24.5.2006 bolo spracované oznámenie o ukončení používania ITP „Gorila“ č.p. 63/950-D-284-39/2006-S (k Ntt-3-D-2879/2005), v ktorom bolo ITP „Gorila“ vyhodnotené ako opodstatnené.
Dňa 16.6.2006 pod č.p. 63/950-D-284-43/2006-S bola spracovaná informácia
o priebehu používania ITP (Ntt-2-D-100/2006 - sledka).
(nečitateľné) riaditeľa sekcie D p. Petráša bola dňa 31.7.2006 pod č.p. 63/950-
D-204-40/2000-3 spracovaná žiadosť na sekciu K o odstúpenie záznamov na DVD
získané. Žiadosť nebola realizovaná.
Dňa 3.8.2006 pod č.p. 63/950-D-284-54/2006-S bola sekcia K požiadaná
o predčasné ukončenie ITP „Gorila 1“. ITP bolo predčasne ukončené dňom 4.8.2000, demontáž technického zariadenia bola vykonaná
Dňa 18.8.2006 bola na Krajský súd Bratislava pod č.p. 63/950-D-284-57/2006-S zaslaná informácia o predčasnom ukončení používania ITP „Gorila 1“.
Spravodajské informácie z ITP „Gorila" spracované na 5 odbore:
• Č.p. 63/956-V-584-2006-S z 13.1.2006 o pozadí privatizácie letiska. Sl bola odstúpená sekcii P bez obmedzenia šírenia. Sekcia P ju neodstúpila mimo •SIS a zaradila ju do svojho poznatkového fondu.
• Č.p. 63/950-V-688-15/2006-S z 17.1.2006 o aktivitách finančnej skupiny PENTA v zdravotníctve. SI bola na návrh 6. odboru ponechaná na sekcii D.
• Č.p. 63/956-V-688-17/2006-S z 17.1.2006 - Súhrn poznatkov ku GovCo, a.s.. SI bola na návrh 6. oboru ponechaná na sekcii D.
• Č.p. 63/950-V-143-82/2006-S z 17.1.2006 — Doplnenie súhrnnej informácie k JUDr Oszkár VILÁGI. SI bola odstúpená na sekciu P, ktorá ju neodstúpila mimo SIS a zaradila ju do svojho poznatkového fondu.
• Č.p. 63/956-V-689-5/2006-S z 24.1.2006 o úniku utajovaných skutočností z prostredia PPZ (Rejda) smerom k finančnej skupine PENTA - SI bola z taktického hľadiska ponechaná na 5. odbore. SI ale bola uvedená v liste pre Generálnu a Špeciálnu prokuratúru, pravdepodobne aj na MV SR (ÚIS), ktorý bol na zaslaný na prelome máj - jún 2006 (Tkáčikom). Odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru SR (OBKOK UIS PZ) si následne spolu s ďalšími podkladmi vyžiadal fotokópiu uvedenej informácie. Fotokópiu na účely spracovania odpovede pre OBKOK UIS PZ zaslal 5. odbor na 9. odbor (Tkáčik) pod č.p. 63/950-D-251-41/2006-S dňa 17.7.2006.
• Č.p. 63/956-V-688-35/2006-S z 8.2.2006 o pripravovanej privatizácii rozvodných závodov. SI bola spolu s inými informáciami dňa 15.2.2006 odstúpená cez sekciu P pod č.p. 54-D-150-37/2006-S predsedovi vlády a ministrovi vnútra.
• Č.p. 63/956-V-688-41/2006-S z 9.2.2006 o spojitosti finančnej skupiny PENTA so Slovenskými elektrárňami a elektroenergetikou. SI bola bola spolu s inými informáciami dňa 15.2.2006 odstúpená cez sekciu P pod č.p. 54-D-150-37/2006-S predsedovi vlády a ministrovi vnútra.
• Č.p. 63/956-V-689-11/2006-S z 9.2.2006 o korupčnom konaní predstaviteľa finančnej skupiny PENTA voči jednotlivým poslancom NR SR. SI bola sekciou D navrhnutá na odstúpenie predsedovi vlády a ministrovi vnútra. Sekcia P informáciu predsedovi vlády a ministrovi vnútra neodstúpila so zdôvodnením, že informácia je slabo podložená faktami. Sekcia P svojvoľne znížila stupeň dôveryhodnosti informácie napriek tomu, že nemá k zdrojom informácie žiadne vedomosti.
Č.p. 63/950-V-259-23/2006-S zo 7.3.2006 o aktivitách osôb pracujúcich pre finančnú skupinu PENTA (Varga, Mozolík, Rejda) Sl bola odstúpená sekcii P
informovať MV SR a ÚIS MV SR. Sekcia P
ÚSMV SR
GR neodstúpila.
5.4. 2006 o úniku utajovaných skutočností
z prostredia PPZ (Rejda smerom k finančnej skupine PENTA
riaditeľa sekcie D. p Forgáč vrátil Sl skutočnosti a vydal pokyn (nečitateľné)
(mimo sekciu P).
2006-S zo 7.4.2006 o úniku utajovaných skutočností
l PPZ (Rejda) smerom k finančnej skupine PENTA podľa pokynu
ZRD k predchádzajúcej Si . 1. …
o skutočnosti uvedené ZRD; a odstúpená osobným listom riaditeľa SIS
sekciu P.
• Č.p. 63/950-V-275-29/2006-S z 5.5.2006 — Súhrnná informácia
K funkcionárom Fondu národného majetku s návrhom odstúpenia mimo SIS. Sekcia P ju neodstúpila a zaradila ju do poznatkového fondu.
• Č.p. 63/950-V-275-34/2006-S z 15.5.200S o snahách predstaviteľov SMK
o urýchlenú privatizáciu teplární. Sl bola ako URGENT navrhnutá na
odstúpenie predsedovi vlády, prezidentovi, predsedovi parlamentu a prezidentovi FNM. Sekcia P informáciu neodstúpila.
• Č.p. 63/950-V-275-35/2006-S z 16.5.2006 o skrytej privatizácii vodárenských spoločností s návrhom zvážiť odstúpenie mimo SIS. Sekcia P ju neodstúpila a zaradila ju do poznatkového fondu.
Celkovo bolo z ITP „Gorila“ spracovaných na 5. odbore 14 spravodajských informácií, z ktorých bolo 9 odstúpených na sekciu P. Sekcia P z nich spracovala jedinú informáciu pre externých príjemcov (predseda vlády, minister vnútra) pod č.p. 54-D-150-37/2006-S, v ktorej spojila 2 z vyššie uvedených spravodajských informácií 5. odboru. Väčšina získaných poznatkov z ITP „Gorila“ tak nebola odstúpená mimo SIS.
Chronológia ohľadne požiadavky Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru SR (OBKOK UIS PZ) č.p. UIS-V-91-3/2006-KOK na poskytnutie podkladov a audiozáznamov z ITP „Gorila“:
- v 22. týždni 2006 (prelom máj - jún) boli z pokynu vedenia sekcie D na 5. odbore spracované podklady na vypracovanie listu pre Generálnu a Špeciálnu prokuratúru, pravdepodobne aj na MV SR (ÚIS) v súvislosti s mediálnymi aktivitami voči vtedajšiemu vedeniu sekcie D. Išlo o súvislosti s aktivitami SBS Dynasty a predstaviteľov finančnej skupiny PENTA v spolupráci s funkcionármi polície. Podklady boli elektronicky zaslané p. Tkáčikovi, ktorý spracoval vyššie uvedené listy pre Generálnu prokuratúru a Špeciálnu prokuratúru (pripadne MV SR).
- Začiatkom júla 2006 5. odbor obdržal žiadosť Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru SR (OBKOK UIS PZ) č.p. UIS-V-91 -3/2006-KOK, ktorý žiadal o o zapožičanie audiozáznamov SIS z použitia ITP na osobu Zoltán Varga, ktoré bolo
schválené sudcom KS BA 23.11.2005 (krycie meno nasadeného ITP je GORILA), o fotokópiu spravodajskej informácie č.p. 54-D-150-37/2006-S 7 15.2.2006 (spracovateľ sekcia P), fotokópiu spravodajskej informácie č.p. 63/956-V-6S9-5/2006-S, fotokópiu žiadosti o použitie ITP (č.p. 63/950-D-284-2/2005-S) a fotokópiu rozhodnutia sudcu Krajského súdu v Bratislave, (uvedené audiozáznamy, spravodajské informácie a konkrétne čísla písomností boli uvádzané v predmetných listoch na Generálnu a Špeciálnu prokuratúru, z uvedeného dôvodu sa domnievame, že bol spracovaný aj list na MV SR, ktorý bol pridelený na riešenie ÚIS, ktoré nás o uvedené materiály požiadalo).
Žiadosť OBKOK UIS PZ č.p. UIS-V-91-3/2006-KOK bola následne z rozhodnutia vedenia sekcie D odstúpená na 9. odbor sekcie D (p. Tkáčik) na vybavenie.
5. odbor medzitým požiadal dotknuté súčasti SIS (sekcia P, sekcia K) o zapožičanie audiozáznamov (žiadosť č.p. 63/950-D-251-42/2006-S) a vyhotovenie fotokópie č.p. 54-D-150-37/2006-S (žiadosť č.p. 63/950-D-251-40/2006-S). 5. odbor tiež vyhotovil fotokópiu spravodajskej informácie č.p. 63/956-V-689-5/2006-S a fotokópiu žiadosti o použitie ITP (č.p. 63/950-D-284-2/2005-S). Fotokópia rozhodnutia sudcu Krajského súdu v Bratislave nebolo vyhotovená, nakoľko podľa zákona o OUS SIS nie je oprávnená vyhotovovať fotokópie cudzích utajovaných písomností.
Listom č.p. 63/950-D-251-41/2006-S zo dňa 17.7.2006 a 63/950-D-251-48/2006 zo dňa 2.8.2006 boli z 5. odboru na 9. odbor (p. Tkáčik) odstúpené všetky v predchádzajúcom bode vyžiadané audiozáznamy a fotokópie písomností na vypracovanie odpovede a odstúpenie materiálu žiadateľovi (OBKOK UIS PZ).
Ku všetkým uvedeným skutočnostiam je potrebné uviesť, že skutočnosti získané prostredníctvom ITP „Gorila“ neboli použité v procesnom konaní, niekoľkonásobný únik utajovaných skutočností nebol novým vedením SIS prešetrovaný, napriek tomu, že všetky podklady boli novému vedeniu SIS poskytnuté.
Je potrebné tiež uviesť, že k úniku utajovaných skutočností z ITP „Gorila“ bola operatívnym pracovníkom Iveta Šimová získaná 19.3.2007 spravodajská informácia 63/956-V-804-10/2007-S, ktorá priamo hovorí o tom, že bývalý riaditeľ sekcie D PaedDr. Ľubomír Arpáš kontaktoval Zoltána Vargu a prostredníctvom neho odovzdal predstaviteľom finančnej skupiny PENTA za 3 - 4 mil. Sk nahrávky z ITP „Gorila“ na CD nosiči. Požiadavkou predstaviteľov PENTY bolo, aby boli uvedené prostriedky presunuté z účtu na účet.
Ďalším operatívnym prešetrovaním na 56. oddelení 5. odboru sekcie D (cez žiadosti na komerčné banky o výpisy z bankových účtov Arpášovej spoločnosti Identita, s.r.o.) bolo zistené, že na účty tejto spoločnosti prichádzajú mesačne rádovo niekoľkostotisícové platby od spoločnosti Barkont, s.r.o., IČO: 35850493, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je Peter Demovič, r.č. 720906/6425, bytom L. Novomestského 4, Pezinok, resp. Kríková 10, Bratislava. Uvedený Peter Demovič je v záznamoch ITP „Gorila“ spomínaný ako „Demo“, ktorý spoločne so Zoltán Varga pracuje pre finančnú skupinu PENTA. Nový riaditeľ sekcie D napriek týmto skutočnostiam odmietol akékoľvek ďalšie kroky smerom k riešeniu úniku utajovaných skutočností ITP „Gorila“ ako aj k využitiu samotného obsahu ITP.
13.12.2005 (Anna Bubeníková, Jaroslav Haščák)
19.12 hod. prichádzajú Jaroslav Haščák a Anna Bubeníková - členka Výkonného výboru FNM SR za SDKÚ a zároveň riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára FNM. Majú milenecký vzťah.
Rozprávajú o zverejnení (v Pravde) prepojení nového člena dozornej rady Bratislavskej teplárenskej, a.s. prof. Rudolfa Siváka na finančnú skupinu Penta. Sivák bol po zverejnení prepojenia na Pentu u Bubeníkovej a hovoril jej, že všetci z fakulty sa ho na článok pýtajú. Závidia mu odmeny 20 tis. Sk mesačne. Sivák sa z toho zosypal. Bubeníkova mu povedala, že aby sa neopovážil zložiť funkciu, Prof. Sivák povedal, že už je neskoro, že on už sa vzdal. Bubeníková je nahnevaná, že funkciu vzdal
Na zverejnenia prepojení prof. Siváka bol nahnevaný aj minister hospodárstva Jirko Malchárek. Malchárek pred 10 minútami volal Bubeníkovej, že kto mu ho podsunul. Bubeníková je tiež nahnevaná na Malchárka. Hovorí Haščákovi, že s Malchárkom bola v piatok a povedala mu svoje výhrady k BNO obchodu za 1 mld. Sk cez osobu „Lipták“ y BNO podniku, kde sú akcionári aj Nemci (pravdepodobne ZSE, alebo SPP). Bubeníková povedala Malchárkovi, že uvedený obchod za miliardu nemusia mediálne ustáť (ide pravdepodobne o tunelovanie BNO podniku, kde má štát akcionársky podiel). Bubeníková hovorí, že uvedený obchod sa nepáči ani Nemcom a Bubeníková im navrhla aby v akcionárskej zmluve preskúmali možnosť odmietnuť Malchárkovho človeka („Lipták“). Haščák jej vysvetľuje, že Malchárek je síce infantilný (veľké decko) a ťažko sa s ním komunikuje ale na funkciu ministra je z možností on alebo Rusko lepší.
Bubeníková sa pýta Haščáka, či materiál o Slovalco, ktorý na rokovanie vlády SR predložil Malchárek vypracovala Penta. Haščák nevie, ale zistí jej to u svojho partnera Joža z Penty (Špirko alebo Oravkin). Bubeníková sa sťažuje na komunikáciu s Jožom, že mu treba všetko hovoriť po lopate. Haščák jej vysvetľuje, že Jožo je z nich najinteligentnejší (IQ testy, matematika, jazyky), len nemá zmysel pre situáciu. Bubeníkova sa rozhorčuje, že s Jožom volala a ten jej do telefónu rozprával všetky mená (Meinl Bank atď.). Bubeníková oznamuje Haščákovi, že Slovalco je vyriešené len na roky 2005 a 2006. Bude potrebné ešte rokovať o období 2007 - 2013 (ide o nevýhodné zmluvy medzi SE a Slovalco, ktoré sú dôvodom meškaní vstupu talianskeho Enelu do SE).
Bubeníková rozpráva o záujme viacerých subjektov o kúpu zdravotníckych zariadení. Dnes bol u nej Sklenár, ktorý sa zaujímal o kúpu polikliniky Tehelná. Haščák sa jej pýta, či sa pýtal na Pentu. Bubeníková odpovedá, že nie, že sa pýtal len koľko je záujemcov. Haščák sa pýta koľko chce Sklenár zaplatiť. Bubeníková hovorila, že si prešiel budovu, povedal, že tam treba veľké investície a je ochotný zaplatiť 40 mil. Sk. Bubeníková hovorí, že ešte väčší záujem bude o polikliniku Ružinov.
Rozvodné závody - Východoslovenská. Stredoslovenská a Západoslovenská energetika — VSE. SSE a ZSE
Haščák delí províziu za výber poradcu na dopredaj 10% akcií SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvyšných minoritných balíkov (39% akcií) SSE a VSE. Na rozdelenie je 2 mil. EUR. Iniciátorkou a realizátorkou doprivatizácie zvyšných balíkov akcií rozvodných podnikov bola Bubeníková. Haščák chcel preto 2 mil. EUR rozdeliť medzi Annu Bubeníkovu, Jozefa Juricu (riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM) a ministra hospodárstva Jirka Malchárka. Oslovil ho ale Igor Kucej (pokladník SDKÚ) a budú musieť niečo dať aj im. Haščák má po 20. decembri dohodnuté stretnutie s Gabrielom Palackom (pri financovaní SDKÚ je najvyšší - nad Kucejom). Presný spôsob delenia bude závisieť od tohto stretnutia. Haščák sa pýta Bubeníkovej na jej názor či majú do toho zahrnúť aj Palacku. Bubeníková povedala, že aj keď to vymysleli a zrealizovali oni (Bubeníková, Jurica, Haščák), nevedia to sami presadiť a budú sa musieť podeliť. Haščák sa pýta Bubeníkovej, či môže Palackovi povedať, že do delenia budú zahrnutí aj funkcionári FNM (Bubeníkova, Jurica), či nemá s tým po straníckej línii problémy. Bubeníkovej je to v podstate jedno, lebo je otázne či Haščákovi Palacka uverí.
Haščák hovorí Bubeníkovej, že sa ohľadne doprivatizácie SSE dnes stretol so zástupcom Electricité de France (EdF) Patrick Luccioni a s jeho lobistom Jacques Sicotte. Patrick Luccioni je aj predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SSE. Haščák sa s ním dlhodobo pozná a majú dobré vzťahy. Luccioni predbežne ponúkol províziu 2,5 mil. EUR čo je podľa Haščáka málo (len niečo vyše 1% z očakávanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil reálie, že Electricité de France (súčasný 49% vlastník SSE) je štátna firma a nemôže ponúknuť viac. Haščák to akceptoval s tým, že ešte sa u Luccioniho bude snažiť túto sumu zvýšiť na aspoň 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Tie by potom rozdelil Bubeníkovej, Juricovi, Malchárkovi a Palackovi. Obáva sa ale, že Palacka bude chcieť viac, pretože predaj musí schváliť vláda SR. Ako príklad uvádza, že Palackova predstava bude 100 mil. Sk pre neho, 19,8 mil. Sk pre Malchárka a funkcionárom FNM po 10 tis. EUR.
Privatizácia teplární (Bratislava. Trnava. Žilina. Martin, Zvolen. Košice)
Haščák rozpráva, že sa ohľadne privatizácie teplární (Bratislava, Trnava, Žilina, Martin, Zvolen, Košice) stretol cez weekend s členmi prezídia FNM Igorom Grošaftom (SDKÚ) a Stanislavom Janotom (KDH). Grošaft stojí v otázke privatizácie teplární za Bubeníkovou. Spomínajú spoločný rozhovor ohľadne privatizácie teplární medzi Palacka, Bubeníková, Grošaft (všetci SDKÚ), kde Bubeníková plakala-pravdepodobne ide o odvolanie Bubeníkovej z privatizačnej komisie (viď rozhovor Haščák - Malchárek z 15.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi).
Haščák hovorí o zmenách v orgánoch Bratislavskej teplárne, a.s., (BAT), ktoré má pripravené. Predsedom predstavenstva sa má stať Ladislav Eštok (v súčasnosti člen predstavenstva). Súčasného predsedu predstavenstva Ivo Foltín nechá Haščák v predstavenstve. Z predstavenstva odvolajú aj Róbert Prikryl, ktorý má ísť preč z FNM.
Bubeníková rozpráva o rozhovore s Palackom v súvislosti s privatizáciou teplární (pri jej odvolaní z komisie). Bubeníková nemá rada Palacku (volá ho škulavec). Palacka jej hovoril, že v súvislosti s privatizáciou teplární je v SDKÚ vnímaná skôr ako osoba konajúca v prospech Malchárka (Penta) a nie v prospech domovskej SDKÚ. Palacka jej hovoril, že Kojda jej mal povedať, že Penta nemôže dostať všetky teplárne a že v privatizácii teplární boli delenia ešte v čase, keď Malchárek nebol ministrom -TEKO (Košická tepláreň) má ísť SMK (Világi), Bratislavská tepláreň má ísť pre Penta Group, KDH má dostať niektorú z menších teplární (Martin) a pod..
Bubeníková odovzdáva Haščákovi nejaké materiály ohľadne BAT. Bubeníkova prisľúbila Haščákovi dať na USB kľúč nejaké ďalšie nafotené materiály.
Fond národného majetku SR
Haščák predstavuje Bubeníkovej novú koncepciu fungovania FNM. Prezidenta FNM Jozefa Kojdu odstavia od rozhodovania (vo funkcii zostane). S odstavením Kojdu súhlasil aj Palacka, ktorý konečne pochopil, že Kojda hrá na vlastné triko. Haščák dohodí Kojdovi nejaké obchody v BAT, a.s. za asi 10 -15 mil. Sk aby Kojda nerobil problémy (viď rozhovor Haščák - Malchárek z 15.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi). Neoficiálne má prezídium namiesto Kojdu viesť Igor Grošaft Bubeníková bude neoficiálne viesť Výkonný výbor FNM. V prezídiu FNM budú mať rozhodujúcich 5 hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Végh, Duray, Kojda, Plechlo). Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto riešeniu fungovania FNM naklonené. Haščák hovorí Bubeníkovej aby išla za Igorom Grošaftom a porozprávala sa s ním o tom. S vyššie popísaným systémom fungovania FNM súhlasia aj Igor Kucej a Gabriel Palacka z SDKÚ.
Haščák sa pýta Bubeníkovej či bola dnes u Ivana Mikloša. Bubeníková odpovedá, že stretnutie bolo zrušené.
Privatizácia Polikliník
Haščák hovorí, že zistil, že do privatizácie polikliník nemôže Ministerstvo zdravotníctva nič hovoriť. Rozhodujúcou osobou pri privatizácii polikliník je minister hospodárstva. Haščák by mohol presadiť, aby záujemcovia o polikliniku museli mať zdravotnícku licenciu. Po dnešnej koaličnej rade, keď SMK útočilo na ministra Zajaca, že celé zdravotníctvo je Penta to nechce preháňať. Ak má mať Penta celé zdravotníctvo, SMK by požadovalo celý SEPS a SE. Pri privatizácii polikliník bude potrebné zaangažovať aj VÚC, ktoré musia zdôvodniť, že polikliniky nechcú. Mal by to urobiť do ukončenia svojho mandátu Ľubo Roman. Ak to nebude chcieť urobiť, má byť zaangažovaný Vladimír Bajan.
Haščák rozpráva o hodnote polikliniky Tehelná. Má pripravené dve ceny. Ak bude poliklinika Tehelná naďalej zdravotníckym zariadením má Haščák pripravenú ponuku na 94 mil. Sk s tým, že minimálne 50% zo 62 ambulancií (okrem 3 sú všetky
súkromné) bude musieť vypovedať nájom a dať si tam vlastných lekárov, ktorý budú v zamestnaneckom pomere. V prípade, že pôjde o realitné využitie polikliniky má cenu 60 mil. Sk. Z rozhovoru vyplýva, že Haščák je len poradca bližšie nezistenej skupiny osôb, ktorá chce do polikliniky investovať a ktorej členkou je aj Bubeníková. Rozprávajú aj o privatizácii ďalších zdravotníckych zariadení.
19.30 hod prichádza Jirko Malchárek (odomke, vypne alarm, zapne TV). Telefonuje
s neznámym o odvolaní 2 BNO ľudí a dosadení svojich ľudí.
19.47 hod. prichádza Jaroslav Haščák.
Malchárek začína rozprávať o stretnutí s Igorom Junasom (Kerametal). Junas vydiera štát. Štát mu dlžil za nejaké zbrane a on si to zobral z SPP. Chce od Malchárka aby mu ešte schválil vyrovnanie 180 mil. Sk, za ktoré stiahne žaloby voči štátu (podľa Malchárka a Haščáka fiktívne). Malchárkovi sa to nepáči a chce o tom hovoriť s generálnym prokurátorom a s Ivanom Miklošom.
Malchárek sa pýta Haščáka ako sa mu pozdáva nedávno zverejnené prepúšťanie na MH SR. Haščákovi sa to páči a nabáda Malchárka aby smerom na verejnosť komunikoval takéto veci. Haščák sa pýta Malchárka na Roba Beňa (Malchárkov hovorca). Malchárek sa sťažuje, že sa síce snaží ale nie je schopný. Beňovi dáva za vinu aj negatívne články o ňom v SME (Monika Žemlová). Potrebujú asi niekoho iného. Rozprávajú celkovo o mediálnej komunikácii MH SR. Malchárek spomína rozhovory pre Hospodárske noviny, ktoré zorganizoval jeho brat.
Začínajú prechádzať pripravenú agendu:
Slovenské elektrárne, a.s. (SE)
Haščák rozpráva, že si sadol s novým predsedom dozornej rady SE Ľubošom Ševčíkom (Malchárkov poradca pre privatizáciu). Ľuboš Ševčík spolu s ľuďmi s PENTY (Peter Benedikt, Ľuboš Sekerka - riaditeľ a predseda predstavenstva PPC, a.s.) bude manažovať celé SE. Haščák vysvetlil Ševčíkovi ako budú spolupracovať (pravidelné stretnutia) a úkoluje ho.
Haščák rozpráva, že chce v SE prelomiť 100 miliónové obchody k jadru (likvidácia V1 a vyhoreného palivo), ktoré sú podľa neho zbytočné a ktoré slúžia len na odčerpávanie peňazí zo SE. Podľa Haščáka vo svete nedochádza k likvidácii jadrových elektrární (iba sa konzervujú na predpokladané ďalšie použitie v budúcnosti). Haščák vysvetľuje Malchárkovi problematiku cien elektrickej energie.
Haščák vysvetľuje Malchárkovi súčasný stav v SE: každý v predstavenstve si robí svoje obchody, Pavol Ponca podvádza vlastných ľudí, Igor Grošaft (Haščák sa s ním stretáva, dobre vychádzajú) urobil veľký obchod s elektrinou s dcérskou spoločnosť ruskej RAO UES, OstElektra (Malchárek má dostať 500 tis. EUR z tohto obchodu). Miloš Šujanský tiež podvádza (podviedol aj Haščáka). Najväčšie podvody robí podpredseda predstavenstva Miroslav Wollner (SMK, Világi). Haščák dal Ševčíkovi príkaz stopnúť Wollnerovi všetky veci nad 30 mil. Sk. Miroslav Wollner chce tiež odstaviť Rapšíka a chce sa stať gen. riaditeľom a predsedom predstavenstva SE,
a.s. Haščák sa rozhorčuje, že Wollner sa správa ako keby bol ministrom hospodárstva Világi a nie Malchárek.
Haščák má pre Malchárka pripravený zoznam 11-15 vecí v SE nad 100 mil. Sk, ktoré sa budú realizovať. Spolu ide o vyše 1 miliardu Sk. Všetky veci nad 20 mil. Sk schvaľuje dozorná rada SE. Majú v nej 5 ľudí z 12 (Ševčík, Jurica, Bubeníková, Konštiak, pridá sa aj Grošaft). Haščák má s Világim bližšie neurčenú vzájomnú dohodu v energetike, ktorá ale nefunguje a ktorú chce porušiť. Očakávajú protireakciu maďarov (Világi) za stopnuté Wollnerove veci, ale v DR ich prehlasujú.
Haščák rozpráva, že zatiaľ dal Ľubošovi Ševčíkovi pokyn na jeden obchod - súťaž na informačný systém do SE. Budú 3 záujemcovia o dodávku (SAP, Logica a ešte jedna firma). Súťaž musí vyhrať SAP za 390 mil. Sk. Spravodlivá cena je okolo 350 mil. Sk Malchárek dostane províziu 25 mil. Sk.
Haščák hovorí Malchárkovi, aby odvolal z predstavenstva SE Rapšíka a Šujanského. Malchárek hovorí, že to dnes povedal Ivanovi Miklošovi, Júliusovi Brockovi a maďarom. Haščák hovorí Malchárkovi, aby za predsedu predstavenstva vymenoval Miroslava Pikusa (nie je v žiadnej firme prepojený na Pentu). Dali ho nedávno aj za predsedu dozornej rady SPP (ak to bude konflikt záujmov má odstúpiť z dozornej rady SPP). Namiesto Šujanského dajú Vojtecha (Štefana) Haringa. Haščák káže Malchárkovi aby zmeny vhodne komunikoval v médiách. Ako dôvod má uviesť problémy s prevzatím SE talianskym Enelom. Malchárek hovorí, že o zmenách v predstavenstve SE hovoril s Fulviom Contim (prezident talianskeho ENELu), ktorý ich veľmi víta.
K privatizácii SE talianskym Enelom Haščák hovorí, že sa stretol s Testim (pravdepodobne z Enelu), s ktorým sa stále nemôže dohodnúť. Problémom zabraňujúcim dokončeniu privatizácie sú najmä nevýhodné zmluvy SE so Slovalco a vyčlenenie elektrární A1 a V1 a závodu na vyraďovanie jadrovooenergetických zariadení do štátnej GovCo, a.s. (celkovo priestor na vyjednávanie SR s Enelom je 10 mld. Sk). Malchárek chce vyjsť v ústrety Enelu v neprospech SR, za čo požaduje motiváciu 1 mld. Sk. Odovzdanie provízie má prebehnúť cez navýšenie ceny, za ktorú má Penta predať Enelu Paroplynový cyklus o 1 mld. Sk. Haščák sa obáva možnej medializácie vydierania zo strany Enelu, ktorá by Malchárka stála miesto ministra. Ešte sa nevie rozhodnúť (šance sú 50:50). Musí sa rozhodnúť dnes, resp. zajtra. V prípade realizácie by Haščák z 1 mld, Sk navyše za PPC dal väčšinu Malchárkovi, niečo SDKÚ. Nejakých 50 mil. Sk by Haščák dal aj KDH. Malchárek by mohol zarobiť životné peniaze. Malchárek nevidí rokovací priestor na 10 mld. Sk v prospech Enelu (vidí len na cca 3 mld. Sk) a moc sa mu do toho nechce ísť. Haščák s Testim ešte urobí posledný pokus: Má sa s ním stretnúť hneď po tomto stretnutí s Malchárkom.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. - SEPS
Haščák hovorí, že je tam nastavená taká istá komunikácia ako v SE, a.s. Penta má v predstavenstve 3 ľudí (2 vlastných, 1 z SDKÚ s nimi spolupracuje). Za Pentu sa SEPSu budú venovať takisto Peter Benedikt a Ľuboš Sekerka. Je tam vytipovaných 10 obchodov z investičného plánu SEPS, ktorým sa budú venovať. Ku koncu stretnutia (cca 21.30 hod.) odovzdal Haščák Malchárkovi zoznam týchto projektov.
Haščák delí províziu z obstarávania informačného systému v SEPS za cca 165 mil. Sk, ktorý je už schválený v dozornej rade SEPS - 10 miliónov Malchárkovi, 10 miliónov Oszkárovi Világimu. Világi sa zatiaľ neprihlásil. Ak sa neprihlási celých 20 miliónov pôjde Malchárkovi. Generálny riaditeľ SEPS Ladislav Szemet je Világiho človek.
Rozvodné závody - Východoslovenská. Stredoslovenská a Západoslovenská energetika - VSE. SSE a ZSE
Haščák delí províziu za výber poradcu na dopredaj 10% akcií SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvyšných minoritných balíkov (39% akcií) SSE a VSE.
Z celkových 4,7 mil. EUR za poradcu pôjde 2,7 mil. EUR pre poradcu a 2 mil. EUR je na rozdelenie. Haščák chcel pôvodne 2 mil. EUR rozdeliť rovným dielom medzi Malchárka a členov výkonného výboru FNM Annu Bubeníkovú a Jozefa Juricu.
Začali sa ale do toho montovať SDKÚ a KDH. Haščák tak bude musieť niečo dať aj Igorovi Grošaftovi (5-7 mil. Sk) a Stanislavovi Janotovi (3-5 mil. Sk). Väčšina ale pôjde Malchárkovi, Bubeníkovej a Juricovi. SDKÚ (Igor Kucej, Gabriel Palacka) chce ošetriť tak, že im ponúkne spoluúčasť na delení provízie z priameho predaja zvyšného minoritného balíka SSE a VSE. Haščák už rokoval s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom SSE Patrick Luccioni, s ktorým sa dlhodobo pozná a majú dobré vzťahy. Luccioni predbežne ponúkol províziu 2,5 mil. EUR čo je podľa Haščáka málo (len niečo vyše 1% z očakávanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil reálie, že Electricité de France (súčasný 49% vlastník SSE) je štátna firma a nemôže ponúknuť viac. Haščák to akceptoval s tým, že ešte sa u Luccioniho bude snažiť túto sumu zvýšiť na aspoň 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Tie by potom rozdelil na tretiny pre Malchárka, SDKÚ a 4 funkcionárov FNM (výkonný výbor FNM - Bubeníková, Jurica, prezídium FNM - Grošaft, Janota). Obáva sa ale, že Palacka bude chcieť viac, pretože predaj musí schváliť vláda SR (Palacka vypláca aj Mikloša). Haščák by to riešil tak, že by Palackovi povedal, že EdF dala menej. Problém je ale v tom, že EdF ako štátna firma nebude môcť províziu zaplatiť priamo Haščákovi, ale cez poradcu EPIC. Palacka si tak v EPICU bude môcť overiť celkovú výšku provízie od EdF. Haščák hovorí, že funkcionárom z FNM v každom prípade musí dať 40 - 50 mil. Sk, keď chce aby fungovali, pretože oni nesú najväčšiu zodpovednosť a majú s tým najviac roboty (aj keď bežne dostávajú len 2 -3 mil. Sk každý, len Jurica raz dostal 7 mil. Sk).
Provízia za priamy dopredaj 41% balíka akcií ZSE patrí podľa dohôd SMK (Világi).
U ZSE sa očakáva predajná cena okolo 300 mil. EUR čo predstavuje pre SMK províziu od nemeckého E.ON Energie AG (súčasný vlastník 49% akcií ZSE) cca 4 -6 mil. EUR. Provízia za zvyšný balík akcií VSE sa zatiaľ nebude deliť, pretože súčasný 49% nemecký akcionár RWE Energy zatiaľ neprejavil záujem o kúpu uvedeného balíka. Haščák skúsi ešte osloviť predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa VSE Giestinga.
Transpetrol. a.s.
Haščák sa pýta Malchárka čo je s Transpetrolom. Malchárek hovorí, že zajtra by do SR mal na súkromnom lietadle prísť „Tybi“ a v pondelok alebo utorok na svojom
prúdovom lietadle BNO Rus zo spoločnosti Rusneft Spoločne rozoberajú prípad uväznenia BNO angličana, ktorý bol prepustený a odstavený z operácii v Litve a SR (rafinéria Mazeiku a Transpetrol vo vlastníctve Yukos Finance). Haščák hovorí, že by sa pred ukončením transakcie s Transpetrolom ešte pokúsil zvýšiť províziu od ruskej strany. Zatiaľ je z cca 100 mil. USD hodnoty transakcie dohodnutá provízia vo výške 3,5 mil. USD, čo je celkom dobrá výška (omnoho viac ako napríklad zo SSE). Operácia s Transpetrolom je predbežne odsúhlasená aj vo vláde SR. Haščák chcel aby celá provízia išla Malchárkovi. Hybnou silou v transakcii je ale SMK, ktorá bude rozdeľovať províziu (Czucz) a provízia pôjde napoly medzi Malchárka a SMK. SMK chce transakciu s Transpetrolom stihnúť do volieb. Motiváciou nie je iba provízia ale najmä vzťah Transpetrolu k Slovnaft (MOL). Osobami z SMK za transakciou sú predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Transpetrolu Štefan Czucz, predseda SMK Béla Bugár a pravdepodobne aj Világi.
Fond národného majetku SR
Haščák predstavil Malchárkovi novú koncepciu fungovania FNM SR. Pôvodne chceli odvolať prezidenta FNM SR Jozefa Kojdu, ale neskôr sa rozhodli, že ho len odstavia od rozhodovania. O všetkom v prezídiu FNM bude rozhodovať pätica Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, hmotne ho zainteresúva člen výkonného výboru Jozef Jurica), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Világiho otroci Végh a Duray za SMK, Kojda, Plechlo). Uvedená pätica bude činnosť koordinovať s členmi výkonného výboru Anna Bubeníková (SDKÚ) - riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára FNM, Jozef Jurica (pôvodne ANO) - riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM, Ján Ďurana (SDKÚ) - riaditeľ sekcie reštitúcií a bezodplatných prevodov FNM a štvrtým členom, ktorého namiesto Mariána Karkuša (ANO) nedávno dosadil Haščák, ale nepamätá si jeho meno (pravdepodobne Roman Guderna). Ad hoc, v závislosti od konkrétneho privatizačného prípadu budú ešte priberať podpredsedu výkonného výboru Petra Huňora (SDKÚ) alebo dvoch členov výkonného výboru za KDH (Jozef Mihalik, Anton Brath) - tak aby mali potrebných 6 hlasov na prehlasovanie v 11 člennom výkonnom výbore FNM. Haščák má takýto systém fungovania dohodnutý už s financmajstrom SDKÚ Igorom Kucejom a s KDH. Ešte to musí schváliť Palacka.
Haščák napriek tomu, že odstavil prezidenta FNM Kojdu si to s ním nechce úplne pohnevať, pretože im môže robiť problémy a obštrukcie pri niektorých technických veciach (zvolávanie prezídia FNM SR a pod.). Pred 2 týždňami sa Haščák stretol s Kojdom ohľadne Kojdových požiadaviek na Haščáka Kojda priniesol zoznam návrhov 9 obchodov za cca 600 mil. Sk, cez ktoré by Kojda tuneloval Bratislavskú teplárenskú, a.s. - BAT (Kojda je predsedom dozornej rady Bratislavskej teplárenskej, a.s.) a požadoval od Haščáka ich schválenie. Kojda požadoval na svoju firmu zmluvu s BAT na prenájom pozemkov na výstavbu novej turbíny a na dlhodobý odber tepla, požadoval tiež predaj 4 ha pozemkov BATky v hodnote cca 500 mil. Sk na jeho firmu, požadoval správu voľných zdrojov BATky 130 mil. Sk pre svoju firmu, chcel tiež z predstavenstva BAT odvolať Ladislava Eštoka a nahradiť ho svojím človekom, chcel zmluvu priamo s Pentou atď. Haščák sa rozčuľoval nad naivitou a nereálnosťou jeho návrhov a schválil mu len jeden malý obchod z uvedených obchodov (čerpadlá za cca 3,5 mil. Sk). Haščák potrebuje Kojdu aj na odvolanie
Nikolaja Ponevského (volajú ho Rus) z predstavenstva BAT. Odvolanie Rusa má navrhnúť Anna Bubeníková. Haščák informuje Malchárka (má si to nechať pre seba), že ho oslovil predseda predstavenstva BAT Ivo Foltín, ktorý sa s ním chce stretnúť. Foltín zľavil zo svojich pôvodných požiadaviek a chce pracovať pre Pentu. Haščák ešte nevie či je to skutočný záujem alebo ide o provokáciu. Uvidí po stretnutí s Foltínom.
Hlavným dôvodom odstavenia Kojdu je skutočnosť, že je nenažraný a má nereálne požiadavky. Haščákovi sa omnoho lepšie komunikuje s Igorom Grošaftom, ktorý má Kojdu na FNM neoficiálne nahradiť, a ktorý akceptuje Haščákom stanovené provízie. Grošaft je nekonfliktný a dobre komunikuje s Annou Bubeníkovou z Výkonného výboru FNM. Aby Kojda nerobil problémy (privatizácie rozvodných podnikov atď.), bude mu musieť Haščák ešte niečo podhodiť: cca 5-7 mil. Sk, maximálne 15 mil.
Sk. Nejakých 2 mil. Sk mu Haščák možno dá aj z provízie za poradcu pri privatizácii zvyšných balíkov akcií rozvodných závodov (viď vyššie). Haščák úkoluje Malchárka aby sa s Kojdom v pondelok stretol a pomohol tak veci. Malchárek má Kojdovi povedať, že Jozef Jurica je jeho človek (Malchárkov), že ho na FNM chce mať a nech ho Kojda akceptuje.
Haščák opisuje Malchárkovi konflikt na FNM medzi prezidentom FNM Jozefom Kojdom a členkou Výkonného výboru FNM Annou Bubeníkovou (reprezentuje záujmy Penta Group). Kojda odvolal Bubeníkovú z privatizačnej komisie (pravdepodobne na privatizáciu teplární - viď rozhovor Haščák - Bubeníková z 13.12.2005 k privatizácii teplární), pretože prekročila kompetencie a riadi aj jeho. Kojda si hneď obehol Gabriela Palacku, Ivana Mikloša, Jána Rusnáka a vysvetľoval im, že ho Bubeníková úkoluje a že keď to tak chcú, nech ich navzájom vo funkciách vymenia. Prebehli viaceré vzájomné stretnutia medzi Bubeníkovou, Ivanom Miklošom, Gabrielom Palackom, Igorom Kucejom a Jozefom Kojdom. Bubeníková bola z uvedenej privatizačnej komisie odvolaná. Vzápätí bola na intervenciu Haščáka opäť do komisie prijatá. Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že Bubeníková urobila pre SDKÚ veľa napr. provízia 100 mil. Sk za privatizáciu Paroplynového cyklu, provízia za ZSNP Žiar nad Hronom a z mnohých ďalších vecí a nemôžu ju len tak odvolať z komisie.
Malchárek sa pýta Haščáka na Kojdove kontakty. Haščák vysvetľuje, že Kojda je naviazaný na Jána Rusnáka (SDKÚ) - predseda výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a je trochu kamarát aj s Miroslavom Pikusom (Haščák ho vyššie navrhol na generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva SE). Malchárek sa pýta Haščáka, či môže na stretnutí s Kojdom povedať, že chce v SE vymeniť Rapšíka za Pikusa. Haščák mu hovorí, aby to nerobil, lebo Kojda by hneď bežal za Rusnákom a hovoril by mu, že Haščák nakázal Malchárkovi dosadiť za predsedu predstavenstva SE Pikusa. Haščák objasňuje Malchárkovi Kojdovo správanie na príklade výberu poradcu na privatizáciu teplární v Bratislave, Trnave, Žiline, Zvolene, Martine a Košiciach, ktorým sa stala CAIB. Výber poradcu vrátane provízii kompletne zmenežoval Haščák. Kojda vzápätí kontaktoval Haščáka s tým, že výber poradcu zbehol v jeho réžii a ponúkol výber poradcu ako svoj vklad do privatizácie teplárni. Haščák ho odmietol a prirovnal Kojdove správanie k obchodníkovi s vodou.
Privatizácia Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s.
Haščák vysvetľuje Malchárkovi celé pozadie privatizácie bratislavského letiska.
Výber a činnosť poradcu na privatizáciu letiska Meinl Bank je kompletne v réžii Haščáka, resp. PENTA Group. Haščák má o privatizácii bratislavského letiska dohodu aj s Gabrielom Palackom a Haščákove záujmy v privatizácii reprezentujú najmä Jozef Jurica - riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM a Anna Bubeníková - riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára FNM, ktorí sú zároveň členmi privatizačnej komisie na predaj bratislavského letiska. Haščák sa sťažuje na amatérsky postup predsedu privatizačnej komisie na privatizáciu letísk Branislava Kvasnicu (dosadil ho minister dopravy Prokopovič), ktorý navštívil poradcu Meinl Bank a subporadcu s tým, že ho posiela premiér Dzurinda a vicepremiér Mikloš s tým, ako má privatizácia prebehnúť (pravdepodobne v prospech J&T).
Haščák má s predstaviteľmi Meinl Bank dlhodobé vzťahy, vzájomne sa navštevujú, spolupracovali pri privatizácii Banky Slovakia (teraz Privat banka), kde Meinl Bank zastupoval záujmy Penta Group, z čoho keby sa na to bolo prišlo mohol mať Meinl Bank veľké problémy (strata bankovej licencie). Medzi Meinl Bank a Penta Group je maximálna dôvera. Haščák cez Meinl Bank perie peniaze z off-shorov. Došlo ale k neočakávanej situácii, keď subporadca Meinl Bank, ktorým je SH&E iniciatívne poslal privatizačnej komisii posudok bez vedomia Meinl Bank, v ktorom ponuku konzorcia Two One, ktorého členom je Penta Group vyhodnotil ako najhoršiu aj keď ponúklo najvyššiu cenu (viď otvorené zdroje). SH&E konal v prospech J&T, ktoré je členom konkurenčného konzorcia.
Haščák má k privatizácii letiska pripravený akčný plán, ktorý pozostáva z 4 bodov:
• snaží sa prinútiť Meinl Bank, aby doručili komisii vlastné hodnotenie
v prospech Two One, pretože SH&E nie je v priamom vzťahu k vláde SR ako poradca, ale len vo vzťahu k Meinl Bank.
• Haščák hovorí, že dnes sa v Bruseli stretne premiér Dzurinda s rakúskym kancelárom Wolfgangom Schusselom, ktorý je nastavený aby tvrdo loboval za Two One (dovolávať sa spravodlivosti, pretože cena mala byť hlavný faktor pri privatizácii).
• Malchárek poslal Prokopovičovi BNO list
• Haščák sa snaží priamo finančne zainteresovať ministra dopravy Pavla Prokopoviča s ktorým sa má stretnúť cez weekend (Prokopovič poslal Haščákovi sms, že sa s ním chce stretnúť).
Haščák popisuje Malchárkovi spôsob akým sa snaží v privatizácii bratislavského letiska zainteresovať ministra dopravy Pavla Prokopoviča (volajú ho zmrzlinár). Prokopovič cez spoločnosť Novapharm, s.r.o. získal koncom roku 2004 na 5 rokov do prenájmu Železničnú nemocnicu s poliklinikou v Bratislave (Penta Group skončila v súťaži druhá). Prokopovič je cez osoby Jana Steblová a Zbyhnev Stebel majoritným vlastníkom (66%) tejto spoločnosti. Minoritný podiel dal Prokopovič Doc. MUDr. Michalovi Ondrejčákovi, CSc., ktorý ošetroval Prokopovičovho chorého otca na rakovinu a Zbyhnevovi Stebelovi. Problémom spoločnosti je, že majú veľmi zle spravenú nájomnú zmluvu, nevedia to robiť, nemajú na výplaty, zdravotné poisťovne im vypovedajú zmluvy, železnice im zrušili dotácie a tak uvedený prenájom vlastne nemá hodnotu. Haščák ponúkol predstaviteľom Novapharm, s.r.o. 50 mil. Sk za uvedený prenájom (bez hodnoty). J&T už predtým ponúklo 20 mil. Sk. Haščák po
čase zvýšil ponuku na 80 mil. Sk za zmluvu bez hodnoty, čo by malo vlastne predstavovať úplatok pre Prokopoviča. Haščák si ešte nie je istý, či Prokopovičovi vôbec niečo dá, pretože im Prokopovič robí problémy (nielen pri privatizácii letiska). Uvažuje o možnosti použiť na neho donucovacie prostriedky (kladivo) cez Dzurindu a Palacku.
Malchárek odbočí od témy s tým, že J&T ho nemá rado, pretože nechce s nimi obchodovať. Peter Korbačka (J&T) ho sprostredkovane kontaktoval, či nemôžu urobiť aspoň obchod s budovou Ministerstva hospodárstva (MH by sa presťahovalo do priestorov J&T - pravdepodobne Presscentrum a odpredalo J&T uvolnenú budovu). Malchárek obchod odmieta a odmieta sa s predstaviteľmi J&T stretávať po hoteloch, keď sa nemôže na verejnosti stretávať ani s Haščákom.
Železnice f pravdepodobne privatizácia ŽS Cargo Slovakia. a.s.)
Malchárek sa pýta Haščáka, či už železnice bežia. Haščák hovorí, že k železniciam si ešte niekedy v budúcnosti sadnú. -
Nová politická strana
Haščák oznamuje Malchárkovi, že s partnermi z Penty prejednal vznik novej politickej strany a ako najvhodnejší predseda novej strany im vyšiel generálny riaditeľ STV Richard Rybníček. Pôvodne uvažovali aj nad Danielom Krajcerom z Markízy. Rybníček je z mediálneho hľadiska najvhodnejší (manažér roka), aj keď Peter Kuba mal s ním nejakú negatívnu skúsenosť. Teraz zháňajú o Rybníčkovi informácie. Rybníček pravdepodobne o svojej novej funkcii ešte nevie, zatiaľ ho ešte nekontaktovali. Rybníček má kontakty aj na KDH. Generálnym tajomníkom alebo generálnym manažérom novej strany bude bývalý riaditeľ SRo Jaroslav Rezník. Angažovanie Penta Group v novej strane bude navonok prezentované maximálne cez osoby Peter Kuba, minister kultúry Tóth a Malchárek, ktorí budú súčasťou užšieho vedenia novej strany. Nik sa nesmie dozvedieť, že Penta vlastní celú stranu. Politické veci má v Penta Group na starosti Jozef Špirko (Haščák je cez ekonomické), ktorý to bude celé koordinovať. Špirko sa s novým predsedom a manažérom strany bude stretávať maximálne raz mesačne aby sa neprevalilo prepojenie na Pentu. Otázne je pôsobenie Ľubomíra Lintnera v novej strane. Lintner uvažuje aj nad odchodom z politiky. Haščák si s Malchárkom dohaduje ďalšie stretnutie k novej politickej strane za účasti aj svojho spoločníka Jozefa Špirka, ktorý to preberie a za účasti Lintnera a ministra kultúry Tótha.
Potom sa ešte bavia všeobecne o politickej situácii. Malchárek rozpráva Haščákovi o ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi, ktorý sa správa hystericky, na koaličnej rade šuškal Malchárkovi, že zmenu BNO stanov robí pre Sláva Haščáka. Zajac na rokovaní vlády predložil BNO materiál, ktorý vzápätí stiahol a následne opäť predložil. Správa sa ako zlodej, ktorý chce ukradnúť ale potom má výčitky svedomia a neukradne. Zajac sa bojí, že ho chce Dzurinda odvolať. Malchárek si to nemyslí. Malchárek ešte spomína, že ho navštívil nezávislý poslanec Herman Arvay, ktorý
chcel od neho vianočnú odmenu. Bavili sa o výhražnom liste Arvayovi (medializované). Malchárek rozpráva o trestnom stíhaní, ktoré podal na Plus 7 dní za článok, že používa vládne vozidlo na súkromné účely. Haščák mu vysvetľuje mediálnu situáciu - napr. Nový Čas má 500 žalôb ročne, z ktorých musí zaplatiť 20 s čím počíta (cca niekoľko mil. Sk pri zisku 120 mil. Sk ročne). Kým niekto nevyhrá v spore nad médiami 100 - 200 mil. Sk, čím ich pošle do bankrotu stále budú písať také veci. Haščák navrhuje Malchárkovi aby zažaloval Plus 7 dní o 5 mil. Sk. Malchárek rozpráva aj o fondoch pod správou ministerstva hospodárstva. Situácia je taká, že všetky peniaze v Slovenskej agentúre na podporu cestovného ruchu na rok
2005 a 2006 sú už vyčerpané na uchádzačov, ktorý v minulosti vyhrali súťaže ale neboli na nich peniaze a Malchárek nemá z toho nič. Novú riaditeľku SACR Silviu Kollárikovú zaúkoloval, aby zmenila podmienky posudzovania žiadostí. Malchárek vysvetľuje Haščákovi svoju dennú agendu: zaoberá sa veľa s jadrom a personálnymi vecami. Oznamuje Haščákovi, že do Mochoviec dosadil Ľubomíra Suchého a vo Vojanoch je Maxim (má ho pod kontrolou Zolo - asi Varga).
GovCo. a.s.
Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že GovCo, a.s. (správa jadrovoenengetických zariadení, ktoré sa vyčleňujú zo SE) bude v budúcnosti po Slovenských elektrárňach najväčší biznis. Ide o štátom vlastnenú akciovú spoločnosť. Haščák sa pýta ako je to s emisiou akcií GovCo, a.s. Malchárek hovorí, že všetko čo mal podpísať podpísal a že to má na starosti jeho poradca Ľuboš Ševčík (ako všetky veci okolo elektrární). Na podrobnosti nech sa Haščák spýta Ševčíka. Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že v GovCo, a.s. je v súčasnosti 3-členné predstavenstvo. Úkoluje Malchárka aby ho rozšíril na 5 členov. Zo súčasného predstavenstva má ponechať toho Miklošovho človeka a človeka z KDH. Okrem nich tam má dosadiť Vladimíra Rigásza (predtým SEPS) a dvoch ďalších ľudí aby mal väčšinu. Haščák sa už dohodol s Rigászom a dúfa, že bude fungovať v prospech jeho záujmov aj keď v minulosti spolupracoval s Blaškom. Malchárek navrhuje do predstavenstva GovCo, a.s. svojho účtovníka Braňo Gučík. Haščák nenamieta, pýta sa ho či to bude vedieť robiť. Smeje sa, že ho budú zase spájať s Martin Gučík, ktorý je partner Penty. Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že okolo GovCo, a.s. sa strhne najväčšia lobistická mela za posledné roky a je tam potrebné dostať čo najviac ich ľudí (nielen do predstavenstva a dozornej rady ale aj do stredného a nižšieho manažmentu). Následne diskutujú akým spôsobom v parlamente pretlačia v ich prospech zákon o jadrovom účte. Malchárek hovorí, že niektorých poslancov bude vhodne motivovať.
Teplárne
Malchárek sa pýta Haščáka či majú privatizáciu teplární (Bratislava, Trnava, Žilina, Martin, Zvolen, Košice) pod kontrolou. Haščák hovorí, že to len teraz začínajú robiť. Bude tam tiež veľká trenica. Haščák už predbežne o teplárňach rozprával s Világim. Schválenie privatizácie teplární nepôjde cez vládu, len cez FNM.
Haščák sa následne pýta Malchárka na situáciu na ministerstve hospodárstva a medzi jeho poradcami. Malchárek hovorí, že dynamickí sú Ľubomír Ševčík
(poradca pre privatizáciu dosadený Haščákom) a Dano Mihók. Ostatní 3 poradcovia sú nevýrazní. Ševčík ich všetkých úkoluje. Haščák poúča Malchárka ako má menežovať ľudí. Malchárek im má venovať viac času. Má ich chváliť. Malchárek má pocit, že celkovo sa situácia zlepšila. Haščák hovorí, že aj Ľubomír Ševčík mu hovoril, že má taký pocit. Malchárek rozpráva komu na ministerstve pridal na plate a komu dal odmeny a koľko. Sám hovorí, že sa ich snaží kúpiť. Nakoniec to nie sú jeho peniaze, ale štátne.
Cca 22.10 Malchárek odchádza. Pýta sa Haščáka či tu má auto. Haščák hovorí, že auto má na firme a odtiaľ pre neho prídu. Haščák hovorí, že zajtra doobeda Malchárkovi zavolá ako dopadol s Testim (ENEL).
Haščák zapína TV a pozerá reláciu SITO (minister zdravotníctva Rudolf Zajac vs tieňový minister zdravotníctva a podpredseda Smeru Pavol Paška). O cca 22.42 si Haščák telefonicky po anglicky dohaduje stretnutie pravdepodobne s Testim v hoteli Danube. Testi pravdepodobne navrhuje BNO objekt pri McDonalds (pravdepodobne na Hviezdoslavovom námestí) o 23.15. O cca 23.08 hod. Haščák odchádza.
Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 (Jirko Malchárek. Jaroslav Haščák)
Na začiatku komunikujú Jirko Malchárek a Zoltán Varga. Neskôr prichádza Jaroslav Haščák. Spoločne rozprávajú o rokovaní v SEPS, kde majú problémy s predstavenstvom, ktoré nechce plniť ich príkazy (spomínajú starého pána asi za KDH). Ide o obchod za 6 mld. Sk, kde sa majú prostriedky presunúť do ENELu (privatizátor SE, a.s.). Predstavenstvo SEPS sa bojí a nechce ísť do obchodu. Podľa Malchárka jedinou možnosťou keď nemusia poslúchať rozhodnutia jeho, vlády SR a FNM je, keď ide o trestný čin.
Varga odovzdáva Malchárkovi víno, ktoré mu z Košíc posiela Maxim za Vojany (pravdepodobne za dosadenie do riadiacej pozície v SE, a.s., o.z. elektráreň Vojany). Malchárek sa pýta Vargu, či je Maxim s ním nejaká rodina. Varga hovorí, že nie, že Maxim je švagrom jeho známeho. Malchárek sa pýta, či jeho rodinného známeho. Smejú sa, že Varga má veľkú rodinu. Varga hovorí, že pôjde za Maximom do Košíc opäť v januári. Predtým ale musí ešte s Haščákom dohodnúť aké obchody sa dajú robiť vo Vojanoch. Varga mení Haščákovi valuty. Všetci spoločne rozprávajú o Milošovi Stopkoví (Varga ho volá Ušatý), ktorý vypaľuje Tomáša Malatinského (Elektrovod, SEPS). Haščák hovorí, že ho cez BNO tajomníka kontaktoval predseda SMERu Róbert Fico s prosbou, aby Haščák cez Malchárka presadil pre Stopku zákazky v energetike, pretože Stopka sponzoruje politickú stranu SMER. Haščák to odmieta. Rozprávajú, že v prospech Stopku sa už angažovali aj poslanci Miroslav Ábelovský a Tibor Mikuš. Rozprávajú, že Stopka podpláca každého. V minulosti bolo cez Stopku financované HZDS. Cez Stopku išli nákupy v BNO štátom vlastnenom podniku, na ktoré si Stopka prihodil 15%. Zoltán Varga sa lúči a odchádza.
Haščák a Malchárek začínajú prechádzať pripravenú agendu:
Slovenské elektrárne, a.s. (SE)
Malchárek sa pýta Haščáka či budú personálne zmeny v SE robiť v januári. Haščák prisviedča. Vysvetľuje Malchárkovi, že z technického hľadiska môže ENEL v SE meniť predstavenstvo najskôr až niekedy v auguste 2006 (keď ENEL preberie SE v apríli, tak sú tam ešte zákonné lehoty na protimonopolné konanie a zvolanie valného zhromaždenia). Haščákom dosadené osoby tak budú mať 8 mesiacov na činnosť v prospech ich záujmov. Haščák opäť potvrdzuje, že za gen. riaditeľa a predsedu predstavenstva je potrebné namiesto Rapšíka dať Miroslava Pikusa. Haščák sa v poslednom čase niekoľkokrát stretol s Gabrielom Palackom a dohodol sa s ním, že okrem Rapšíka a Šujanského (ekonomický riaditeľ SE) bude potrebné z predstavenstva SE, a.s. odvolať aj Pavol Ponca (obchodný riaditeľ SE). Náhradníka za Pavla Poncu má nájsť Igor Grošaft. Malchárek hovorí, že namiesto ekonomického riaditeľa SE Šujanského by dal BNO „Liptáka“. Haščák súhlasí. Haring, s ktorým Haščák pôvodne uvažoval namiesto Šujanského nie je prepojený na Pentu, robí im len konzultanta za 30 tis. Sk na mesiac a môže Liptákovi pomáhať (Haring je zamestnanec SE). Haščák hovorí, že by bolo dobré keby našli niekoho na miesto obchodného riaditeľa SE Pavla Poncu. Igor Grošaft by si ho osvojil a oni by mali 3
ľudí v 5-člennom predstavenstve. Malchárek navrhuje osobu zo SEPS, ktorú mu dohodil Pavol Konštiak. Nevie si ale spomenúť na jeho meno. Haščák hovorí nech mu meno pošle sms-kou.
Haščák hovorí, že obchod na obstaranie informačného systému pre SE za 390 mil. Sk (pôvodne to malo byť 750 mil. Sk) je potvrdený (viď stretnutie Malchárek, Haščák z 15.12.2005). SE oslovia rokovacím konaním bez zverejnenia tri firmy, z ktorých vyberú firmu SAP. Malchárek dostane províziu 25 mil. Sk. BN spôsobom je v obchode zaangažovaný aj Michal Lazar. Malchárek sa pýta Haščáka akú úlohu hrajú v obchode maďari. Haščák potvrdzuje, že sú zaangažovaní a že z obchodu majú provízie aj Miroslav Wollner a Oszkár Világi. Haščák hovorí, že dal Ľubošovi Ševčíkovi (predseda DR SE) príkaz stopnúť všetky Wollnerove obchody v SE. Miroslav Wollner a Oszkár Világi robia v SE najväčšie podvody. Malchárek hovorí, že maďari boli v stredu u neho (Világi, Wollner, Szemet) a že im hovoril, že kým nebudú urobené dohody nebudú môcť pokračovať v svojej činnosti. Világi a Wollner sa údajne usmiali.
GovCo, a.s.
Haščák má ku GovCo pripravenú celú stratégiu a podrobný plán. Ku GovCu si sadnú nabudúce.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava. a.s. - SEPS
Haščák hovorí, že dohodnuté veci sa dejú. Obstarávanie informačného systému za cca 165 mil. Sk, z ktorého dostane Malchárek províziu bolo schválené (viď stretnutie Malchárek, Haščák z 15.12.2005). Ďalšie veci z investičného plánu SEPS rieši pracovná skupina zostavená Haščákom. Haščák ako príklad spomenul prebiehajúce obstarávanie od Siemensu za 170 mil. Sk.
Rozvodné závody — Východoslovenská. Stredoslovenská a Západoslovenská energetika - VSE. SSE a ZSE
Haščák delí províziu za výber poradcu vlády SR na dopredaj 10% akcií SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvyšných minoritných balíkov (39% akcií SSE a VSE, ktorým sa stala HSBC (viď stretnutie Malchárek, Haščák z 15.12.2005). Presná výška provízie ešte nie je stanovená, pretože závisí od ceny, za ktorú sa podarí predať 10% akcií rozvodných závodov na burze. Provízia sa bude pohybovať od 1 do 2,2 mil. EUR. Haščák mal k deleniu uvedenej provízie stretnutie s Gabrielom Palackom, ktorý súhlasil s rozdelením na tretiny - SDKÚ, Malchárek, funkcionári FNM (Bubeníková, Jurica, Grošaft).
Privatizácia zvyšného balíka akcií ZSE bola v minulosti rozrobená maďarmi (SMK) a ministrom hospodárstva Pavlom Ruskom. Provízia za priamy predaj zvyšného 41% balíka akcií ZSE (350 mil. EUR) od nemeckého E.ON Energie AG (súčasný vlastník 49% akcií ZSE) sa bude pohybovať okolo 1%, t.j. 3,5 mil. EUR. Haščák hovorí Malchárkovi, že SDKÚ (pravdepodobne Palacka) si myslí, že zo ZSE má províziu aj
Malchárek, pretože vychádza Maďarom v ústrety. Za SMK má túto transakciu na starosti minister výstavby László Gyurovszky.
Ohľadne privatizácie zvyšného balíka akcií SSE už Haščák niekoľkokrát rokoval s s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom SSE Patrick Luccioni, s ktorým sa dlhodobo pozná a majú dobré vzťahy. Haščák rokoval aj s Luccioniho francúzskym šéfom Alemanom. Podľa ich vyjadrení má Electricité de France na svojom ústredí limit na provízie vo výške 1% z obstarávacej ceny akvizícii, t.j. 2 mil. EUR z predpokladanej ceny 200 mil. EUR za zvyšný balík akcií SSE. Haščákovi sa najprv podarilo s predstaviteľmi EdF dohodnúť navýšenie provízie na 2,5 mil. EUR z čoho 100 tis. EUR pôjde uvedeným predstaviteľom EdF. Neskôr dohodol navýšenie provízie na 3,1 mil. EUR s tým, že 2,5 mil. EUR bude vyplatených cez poradcu EdF pri uvedenej akvizícii a zvyšok (600 tis. EUR) bude vytiahnutých priamo zo SSE cez zmluvu na odber el. energie pre ZSNP Žiar nad Hronom, z ktorej Haščák vyberie peniaze cez obchod s akciami.
Provízia za zvyšný balík akcií VSE vychádza približne v rovnakej výške ako pri SSE, t.j. 2-3 mil. EUR.
Celkovo provízia za predaj zvyšných balíkov akcií SSE a VSE vychádza na 5 - 6 mil. EUR. Haščák mal pred pár dňami stretnutie s Gabrielom Palackom, s ktorým dohodol delenie provízie za predaj zvyšných balíkov akcií SSE a VSE: 40% pre Palacku (SDKÚ), 40% pre Malchárka a 20% pre funkcionárov FNM (Jurica, Bubeníková, Grošaft). Jurica a Bubeníková boli s uvedeným delením nespokojní, pretože celú robotu okolo predajov budú robiť oni. Palacka ich chápe ako svojich zamestnancov (Bubeníková, Grošaft) a podľa Palacku je otázne či by mali vôbec niečo dostať. Haščák navrhol Bubeníkovej a Grošaftovi možnosť, že im dá viac na úkor Palacku, ale musia si to vybaviť vnútri SDKÚ. Obidvaja odmietli a súhlasili s 20%. Haščák rozpráva o stretnutí s Gabrielom Palackom. Palacka bol rád, že Haščák pripravil ohľadne provízie dohodu na kľúč a on nemusí nič robiť. Palacka len poslal z Londýna Haščákovi číslo účtu, na ktorý má Haščák poslať peniaze. Palacka dokonca ani nechcel zvyšovať províziu od EdF vo výške 2,5 mil. EUR za SSE (Haščák neskôr vyrokovai 3,1 mil. EUR). Haščák hovorí, že toto je jeho 11-ty obchod s províziami za privatizáciu, ktorý robí s Palackom. Haščák navrhuje Malchárkovi, aby ako prejav dobrej vôle dal zo svojho podielu z provízie za SSE pre funkcionárov FNM ešte 2 -3 %. Malchárek súhlasí.
Haščák zatiaľ nemal čas ohľadne provízie osloviť predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa VSE Giestinga (zástupca nemeckého akcionára RWE Energy). Musí to robiť opatrne, pretože Giestinga nepozná tak dobre ako Luccioniho v SSE. Haščák žiada Malchárka aby mu na rokovania s Giestingom dal čas ešte do
10.-15. januára 2006. Ak sa na zdržanie predloženia materiálu k privatizácii VSE bude vypytovať Ivan Mikloš, má mu Malchárek priamo povedať, že o tom rokoval Haščák s Palackom. Malchárek súhlasí, hovorí, že teda SSE dá do vlády prerokovať
11. januára a VSE pozdrží.
Haščák navrhuje Malchárkovi možnosť robiť SMK problémy pri privatizácii zvyšného balíka akcií ZSE. Túto možnosť mu navrhli Bubeníková a Jurica z FNM. Hovorí všeobecne o priebojnosti Maďarov, o tom ako mediálne nie sú napádaní ako napr. SDKÚ, Penta alebo Malchárek, aj keď sa o ich podvodoch všeobecne vie. Haščák
spomína správy zo SIS o činnosti Oszkára Világiho, ktoré má v počítači a ktoré kolujú po celom trhu a majú ich k dispozícii aj novinári. Haščák hovorí, že sa síce nevie o detailoch, napr. obstarávanie kondenzačných rúr cez Wollnera v SE, ale vie sa
o mnohých veciach, napr. o pozícii Štefana Czucza v Transpetrole. Verejná mienka sa ale len pomaly mení v neprospech SMK. Malchárkovi sa nechce robiť SMK v ZSE problémy. Hovorí o svojej zdedenej pozícii po Ruskovi a o záujme Ivana Mikloša, ktorý tiež presadzoval ZSE pre SMK v rámci vyriešenia koaličnej krízy. Haščák radí Malchárkovi, aby sa nenechal Maďarmi manipulovať. Haščák spomína príklad zmeny stanov, ktoré chcel presadiť v SE. S Világim sa dohodol, že nepotrebuje, aby Wollner súhlasil s touto zmenou, ale nemá ju napádať. Keďže Világi nedostal od Haščáka žiadne peniaze, Wollner uvedenú zmluvu napádal. Haščák hovorí všeobecne, že SMK keď nedostane žiadne peniaze ide proti všetkému.
Haščák s Malchárkom sumarizujú a spoločne prechádzajú zoznam obchodov, z ktorých má Malchárek províziu. Nečítajú konkrétne obchody, hovoria len o províziách. Haščák spomína obchod zo SAP v SE, z ktorého má Malchárek 25 mil. Sk, ďalší BN obchod, z ktorého bola provízia 21 mil. Sk rozdelená na tretiny medzi Malchárka, Oszkára Viiágiho a KDH (Viiágiho a KDH ale ešte možno vynechajú), provízia Transpetrol, provízia 500 tis. EUR od Igora Grošafta (asi za obchod s OstElektra), provízia za poradcu pri rozvodoch, provízia za SSE a ďalšie obchody. Spolu ide o provízie pre Malchárka v hodnote cca 200 - 300 mil. Sk.
Privatizácia Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s.
Malchárek sa pýta či dostane niečo za privatizáciu letiska. Haščák odpovedá, že sa spýta Joža (asi Oravkin, možno Špirko), ktorý riešil letisko. Malchárek sa pýta, či Jožo vyplácal za letisko Jozefa Juricu z Výkonného výboru FNM, ktorý bol člen privatizačnej komisie na letisko. Haščák hovorí, že na 99% Jožo vyplatil Juricu (Jožo mal v Pente na to špeciálny rozpočet). Malchárkovi sa to nepáči, pretože Jurica je jeho človek a nemal by byť vyplácaný mimo neho. To isté sa týka aj ďalších členov privatizačnej komisie za MH SR - Boris Balog a Peter Vlasatý (Malchárkov poradca), ktorí boli asi tiež vyplatení bez vedomia Malchárka. Haščák hovorí Malchárkovi, že sa na to spýta Joža a musí si to ešte premyslieť.
Malchárek rozpráva ako pri privatizácii letiska zafungovala jeho spolupráca s Dzurindom. Hovorí tiež ako nahnali ministrovi dopravy Pavlovi Prokopovičovi strach cez začatie BN vyšetrovania v súvislosti s poradcom na privatizáciu letiska. Uvedeným vyšetrovaním vydierali Prokopoviča. Vyšetrovanie voči Prokopovičovi teraz zastavia cez BN osoby z protikorupčného úradu PPZ SR, ktoré pracujú pre Zoltána Vargu.
Malchárek rozpráva o komunikácii s ministrom dopravy Pavlom Prokopovičom. Podľa neho je Prokopovič zmierený s výsledkom privatizácie letiska. Haščák je nahnevaný, že Prokopovičovi ľudia v privatizačnej komisii (Branislav Kvasnica, Vladimír Drozda) do poslednej chvíle bojovali za J&T. Malchárek si myslí, že s hlasovaním svojich ľudí mal problém aj Prokopovič. Jeho ľudia boli podplatení J&T a museli za nich hlasovať. Prokopovič je ale pripravený rešpektovať výhru konzorcia Two One (Penta). Haščák hovorí Malchárkovi ako Prokopoviča riešili v otázke privatizácie letiska Dzurinda
a Mikloš. Haščák sa pýta Malchárka aký má z Prokopoviča pocit a či si zaslúži 20 mil. Sk, ktoré mu chcú dať pri ukončení privatizácie letiska. Malchárek hovorí, že Prokopovič sa potešil a neočakáva z jeho strany žiadne problémy.
Malchárek chce vedieť ako sú riešení jeho poradcovia. Haščák hovorí Malchárkovi koľko dal Malchárkovým poradcom za to, že vôbec išli k nemu robiť poradcov (za 30
- 50 tis. Sk plat by nerobili). Ľubošovi Ševčíkovi dal 3 mil. Sk, Petrovi Vlasatému a BNO Jakub po 2 mil. Sk. 1 mil. Sk dostali na začiatku, zvyšok dostanú na konci činnosti na MH SR v septembri 2006 (odrátajú sa im z toho tamtiémy). Malchárek chce vedieť či dostávajú od Penty niečo aj za hlasovanie v privatizačných komisiách. Haščák hovorí, že Jurica dostal a Vlasatého musí ešte preveriť. V zásade si ale Haščák myslí, že aj Malchárek by za hlasovanie jeho ľudí (z MH SR, Jurica) v privatizačných komisiách mal niečo dostať.
Poslanci NR SR
Haščák sa pýta Malchárka, aký má dojem z vývoja jeho poslaneckého klubu a či sa ho niekto nebude snažiť odvolať. Haščák vidí zväčšené riziko erózie Malchárkovho poslaneckého klubu z dôvodov vzniku novej strany, deštruktívneho pôsobenia ministra Rudolfa Zajaca v strane a blížiacich sa parlamentných volieb. Podľa Haščáka začnú poslanci z týchto dôvodov na Malchárka vyvíjať tlak. Haščák káže Malchárkovi, aby s nimi začal komunikovať, aby všetkým poslancom dal ešte nejaké peniaze a aby im hlavne veľa nasľuboval („uvaril ich na sľuboch“). Začínajú prechádzať jednotlivých poslancov:
Stanislav Kropilák - Malchárek hovorí, že Pavol Rusko Kropilákovi sľúbil 2 + 2 mil.
Sk za každý rok pôsobenia v parlamente. Od Ruska Kropilák nakoniec nedostal nič, dostal zatiaľ 2 mil. Sk od nich. Pred Vianocami bol Kropilák za Malchárkom a pýtal peniaze. Malchárek mu povedal, že zatiaľ nič nevyrobil, ale dá mu teraz 0,5 mil. Sk zo svojich. Kropilák to odmietol. Dohodli sa, že Malchárek do konca januára niečo vyrobí a potom mu dá. Kropilák okrem toho na svoj basketbalový klub dostáva rádovo stotisícové sponzorské príspevky od podnikov v rezorte hospodárstva (Transpetrol, Slovenské elektrárne). Malchárek hovorí, že do konca volebného obdobia dá Kropilákovi ešte 2 mil. Sk. Zo strany Kropiláka nevidí Malchárek žiadne nebezpečenstvo.
Jozef Heriban - Malchárek má pre neho 1 mil. Sk v aute, ktoré mu odovzdá hneď po tomto stretnutí. Heriban nie je problematický.
Peter Bíroš - pre Malchárka je problematický, tiež sa hlásil pred Vianocami u Malchárka o peniaze. Malchárek ho nevie odhadnúť. Bíroš podľa Malchárka inklinuje k SDKÚ. Haščák hovorí, že tam nemá šancu. Haščák hovorí, že Bíroša ukočírujú cez Michala Lazara a SAP (pravdepodobne obstarávanie informačného systému v SE).
Jozef Elsner - pre Malchárka je problematický. Podľa Malchárka je to čistý „žolďák“, t.j. ide tam, kde mu dajú viacej.
Ján Drgonec - podľa Malchárka je to duševne chorý človek. Malchárek vybavil na MH SR lukratívne miesto pre jeho manželku. Drgonec ďakoval Malchárkovi aj Dzurindovi. Drgonec dostane koncom januára od Malchárka ešte súhlas na peniaze na BN pozemky. Malchárek ale nevie vylúčiť, že s ním o pár mesiacov nebudú opäť problémy.
Rudolf Chmel - je stále neuspokojený. Snažil sa už cez Malchárka umiestniť 3 ľudí do štatutárnych orgánov štátnych podnikov. V jednom prípade mu Malchárek vyhovel, keď dal jeho človeka do dozornej rady Transpetrolu. Ďalšie 2 osoby sú v súdnom spore s energetickými podnikmi, do ktorých ich chcel Chmel presadiť a sú na ne podané trestné oznámenia. Malchárek sa smeje, že Chmel vyberá tých ľudí asi z basy. Podľa Malchárka má Chmel nereálnu predstavu, že cez týchto ľudí zarobí na stomiliónových obchodoch cca 50 mil. Sk. Podľa Malchárka na to nemá.
Miroslav Ábelovský - pre Malchárka je problematický a nevyspytateľný. Nemajú ho pod kontrolou. Ábelovský tlačí personálne nominácie od Miloša Stopku do Slovenských elektrární a SEPS. Malchárek odmieta tieto nominácie. Ábelovský bude na výplatnej listine za tie pozemky (pravdepodobne KIA). Ábelovský urobil Malchárkovi BN problémy u premiéra SR. Malchárek nemá rád Ábelovského.
Herman Arvay - tiež bol pred Vianocami u Malchárka pýtať peniaze. Malchárek hovorí, že Arvay nie je problematický. Smeje sa, že keď mu dá v januári 0,5 mil. Sk tak mu bude slúžiť do konca života.
Karol Džupa - dostal od Haščáka 4 mil. Sk. Inklinuje k R. Zajacovi. Bude poslúchať. Haščák mu platí ešte 30 tis. Sk mesačne ako konzultantovi Penty.
BN poslanec (pravdepodobne Karol Kolesár) - dostal od Haščáka 6 mil. Sk. Bude absolútne poslušný.
Ladislav Polka - nie je problematický.
Róbert Nemcsics - zaplatil ho tiež Haščák. Haščák sa pýta či má Nemcsics na Malchárka požiadavky. Malchárek hovorí o Nemcsicsových návrhoch na problematické a nereálne obchody s pozemkami cez MH SR a dodávky ropy pre SŠHR, ktoré Malchárek odmieta. Malchárek si ale nemyslí, že by ho Nemcsics chcel odvolávať.
Iveta Henzélyová - nie je problematická
Bohumil Hanzel (SMER) - je problematický. Malchárek mu sľúbil, že mu predá veľké pozemky SPP v Trenčíne za 40 Sk/m2. Malchárek tvrdí, že len keď to hneď predá, tak zarobí 100 mil. Sk. Hanzel chce okrem toho subdodávky na ASSET pre SAP v SE v hodnote 50% zákazky v hodnote 390 mil. Sk o čom sa už údajne bavil aj s Haščákom. Haščák hovorí, že to nie je pravda, že sa síce s Hanzelom stretol, ale bavili sa o subdodávkach pre ILS čo je BN systém v zdravotníctve, ktorý sa presadí cez ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca.
Haščák na konci uzatvára debatu o poslancoch s tým, že Malchárek sa má s poslancami viacej stretávať a spoluprácu má založiť viac na sľuboch ako na vyplácaní hotovosti. Spoluprácu cez sľuby má viesť spôsobom cez nápady a pridanú hodnotu zo strany poslancov. Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že ak bude sľuby stavať na vlastnej aktivite poslancov, tak 99% sľubov nebude musieť splniť, pretože poslanci sú neschopní a sami nebudú vedieť obchody dotiahnuť do konca.
Rozprávajú o deštruktívnom pôsobení ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca v ich poslaneckom klube. Haščák hovorí, že s tým už nič neurobia, že to musia rešpektovať. Haščák sa venuje psychoanalýze Zajaca už dlhodobo. Je to veľký intrigán, ktorý keď má pocit, že mu niečo uniká (vznik novej strany), tak je veľmi nervózny. Najdominantnejšími osobami v strane sú Rudolf Zajac a Jirko Malchárek.
Malchárek sa pýta Haščáka ako to vyzerá s tou Malchárkovou zahraničnou firmou. Malchárek chce založiť už aj slovenskú firmu. Haščák hovorí, že zahraničná už je založená, že sa začnú venovať aj slovenskej. Ide pravdepodobne o systém prepierania Malchárkových provízií. Do leta to má byť hotové.
Malchárek hovorí Haščákovi, že majú ešte jedno voľné miesto v predstavenstve SPP. Haščák mu niekoho zoženie. Haščák sa pýta na spoľahlivosť „Liptáka“ v predstavenstve SE. Malchárek sľubuje, že s „Liptákom“ nebudú problémy.
Malchárek hovorí o svojich súkromných problémoch. Priateľka Mária mu našla v mobile sms-ky od jeho mileniek a majú tichú domácnosť. Haščák sa pýta Malchárka či s ňou chce mať deti. Malchárek odpovedá, že nie. Haščák mu radí že ak nechce mať s ňou dieťa, nemá si ju brať a má ju nechať. Malchárkova priateľka má na Malchárka vlastnícke nároky a žiarli. Stanovila mu termín svadby na 26. februára. Bavia sa o tom 20 min. Haščák radí Malchárkovi, že citlivých ľudí (v biznise
i súkromí) nikdy nemá mať v mobile pod pravými menami.
Rozprávajú o neschopnosti štátnej tajomníčky MH SR Evy Šimkovej. Haščák sa pýta Malchárka aký má pocit z Dzurindu. Malchárek hovorí, že Dzurinda s ním takmer vôbec nekomunikuje. Dzurinda už žije voľbami a nechce mať problémy. Malchárek si na rozdiel od Zajaca a Tótha nemyslí, že Dzurinda po nich ide. Malchárek si myslí, že Dzurinda bude po parlamentných voľbách skladať vládu. Haščák súhlasí. Malchárek by dal milión korún keby mu aspoň raz Dzurinda povedal, že je rád, že došlo k výmene na poste ministra hospodárstva.
Haščák sa pýta, či vie Malchárek niečo o Ruskovi. Malchárek tohto veľa nevie. Od člena prezídia FNM Plechla, ktorý stále patrí k Ruskovi vie, že Rusko sa správa čudne. Hovoria o ponechaní Repčíka a Ruskovej manželky v TV Markíze.
Malchárek sa stretol s prezidentom FNM SR Jozefom Kojdom. Malchárek mu povedal, že on nemá záujmy v Bratislavskej teplárenskej, a.s. (BAT). Pre neho je len dôležité aby z BAT odvolali Plechla a Ponevského a aby nešikanovali Malchárkovho brata (pravdepodobne zamestnanec BAT). Ostatné veci okolo obchodov v BAT si má Kojda dohodnúť s budúcim vlastníkom BAT, t.j. s Haščákom. Dohodli sa, že si nebudú robiť problémy.
Haščák odchádza 26.12.2005 na lyžovačku do Francúzska. Vrátil sa 2.1.2006 o 21.30 hod. Malchárek tiež ide cez sviatky s rodinou na lyžovačku do Rakúska. Lúčia sa a odchádzajú.
5.1.2006 (Jirko Malchárek. Jaroslav Haščák)
17.22 hod.-19.10 hod
Na začiatku rozprávajú cca 5 minút o lyžovačkách (Haščák - Francúzsko, Malchárek
- Rakúsko). Malchárek sa pýta Haščáka či bol lietadlom. Haščák mu podráždene odpovedá: „Čo ťa do toho.“
Začínajú rozprávať o materiáloch, ktoré predloží Malchárek na zasadnutí vlády SR v 3. týždni v súvislosti s privatizáciou letísk v Bratislave a v Košiciach. Minister privatizácie Prokopovič usporiada v pondelok 9.1.2006 k privatizácii letiska tlačovú konferenciu.
Malchárek sa pýta Haščáka, či je v súvislosti s mediálnymi atakmi voči privatizácii letiska Bratislava predseda SMERu Róbert Fico financovaný konkurenciou alebo sa zošalel. Haščák odpovedá, že sa zošalel. Haščák dáva Ficove vyjadrenia o zrušení privatizácie letiska do súvislosti s odmietnutím zákaziek v energetike pre Miloša Stopku - Euro-building (viď stretnutie Malchárek, Haščák medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Haščák to chápe ako otvorený útok Fica proti Penta Group. Haščák už nad Ficom zlomil palicu. Haščák sa s Ficom stretol v súvislosti s odstúpením Maroša Kondróta (SMER) z privatizačnej komisie na letisko. Fico mu sľúbil, že Pentu nebude napádať a že bude len proti privatizácii letiska všeobecne, čo vzápätí nedodržal. Haščák aj Malchárek sú presvedčení, že Ficove vyjadrenia o zrušení privatizácie letiska vyzneli pre Fica kontraproduktívne (znárodnenie). Haščák si myslí, že jeho vzťah s Róbertom Ficom skončí otvoreným konfliktom (čaša už pretiekla). Haščák si myslí, že keby sa po parlamentných voľbách dostal ku moci Fico, tak ich (PENTU) bude trestne stíhať. Haščák chce zničiť SMER. Chce založiť BN združenie, do ktorého pred parlamentnými voľbami dajú 20 — 30 mil. Sk na reklamnú kampaň proti Ficovi. Haščák dá 10 mil. Sk zo svojich vlastných peňazí. Haščák si uvedomuje, že uvedenou kampaňou môže Smeru reálne zobrať maximálne 2% hlasov, ale stojí mu to za to, pretože 2% môžu byť pri zostavovaní budúcej vlády kľúčové.
Haščák rozpráva Malchárkovi o naivite SDKÚ vo vzťahu k SMERu. SDKÚ (Palacka) si myslí, že piati pravicoví akcionári SMERu nedovolia SMERu v prípade zostavovania vlády po parlamentných voľbách zmeniť pravicové reformy zrealizované SDKÚ. Haščák hovorí, že uvedená predstava je naivná, že pravicoví akcionári SMERu potrebujú kradnúť, reformy sú im ľahostajné a napríklad Poór určite rád vymení post ministra dopravy za napr. aj 80% daň z príjmu. Ďalšou Palackovou nereálnou predstavou je, že po parlamentných voľbách kúpia niektorých poslancov SMERu. Haščák uvádza, že piati akcionári SMERu to majú dobre ošetrené (piati akcionári majú priamo po päť poslancov, venujú sa aj ostatným). Budú sa možno dať kúpiť 1-2 poslanci ale určite nie 10 ako si možno myslí Palacka. Haščák hovorí, že o SMERe má určite lepšiu predstavu ako vedenie SDKÚ. Haščák sa stretáva s Flašíkom, s Poórom, Glváčom a aj s Ficom a vie ako rozmýšľajú.
Haščák odovzdáva Malchárkovi 600 tis. Sk pre BN chalanov.
Projekt NPS (skratka pre Nová politická strana)
Haščák chce vedieť Malchárkov názor na projekt NPS. Diskutujú o politickej budúcnosti Jirka Malchárka. Dochádzajú k záveru, že Malchárek má v podstate 3 možnosti:
- pridať sa k SDKÚ, pozícia ministra v prípade zostavovania budúcej vlády za účasti SDKÚ je nereálna, problematické pre Haščáka bude už len presadiť v SDKÚ Malchárka na miesto poslanca NR SR po čom ani Malchárek netúži. Malchárek hovorí, že s Dzurindom nerobí obchody a v podstate mu nemá čo ponúknuť. Malchárek sa sťažuje, že od Dzurindu sa nedočkal žiadnej vďaky za to, že parlament funguje, aj keď celú robotu pri odvrátení krízy urobili oni (Haščák, Malchárek). Dzurinda sa od Malchárka dištancuje a pritom od Palacku vie čo v prospech zachovania vládnej koalície urobil Malchárek. Obchody s Dzurindom robí nepriamo (cez Palacku) Haščák. Malchárek hovorí, že jeho pozícia v SDKÚ by mohla byť lepšia keby robil obchody priamo
s Palackom, s ktorým by sa mohol zblížiť. Haščák mu hovorí, že konkrétne s Palackom by sa tak ľahko nezblížil. Haščák hovorí o Palackovi ako o "studenom čumáku", s ktorým spolupracuje 6 rokov, urobil s ním 7-8 veľkých obchodov a napriek tomu k ich zblíženiu došlo až na posledných 2 stretnutiach.
- založiť NPS, najlepšia by bola možnosť, aby nová parlamentná strana získala vo voľbách nad 5% hlasov a dostala sa do parlamentu, čo ale nevidia reálne.
V prípade prieskumov pred voľbami na úrovni 0,5 - 3% hlasov by mohli ponúknuť pred voľbami fúziu z SDKÚ výmenou za pozíciu v exekutíve.
Obidvaja sa ale obávajú aby projekt NPS nevyšiel úplne na smiech (Haščák prirovnáva k 0% hlasov Jaroslava Wolfa v minulých voľbách). Haščák navrhuje aby sa Malchárek na projekte NPS aj finančne podieľal. Malchárek hovorí, že to závisí od toho, koľko zarobí na províziách vo funkcii ministra. Ak by zarobil 500 mil. Sk, tak na NPS dá 50 mil. Sk. Ak zarobí len 200 mil. Sk tak by finančne do projektu NPS nešiel. Haščák hovorí, že si vie predstaviť alternatívu, že celý NPS bude financovať on (Haščák). Obidvaja sa zhodujú
v tom, že ak nezoženú nové tváre, tak NPS bude neúspešná. Haščák hovorí, že za 10 mil. Sk ponúkol funkciu v novej strane veľvyslancovi SR pri EÚ Marošovi Ševčovičovi, s ktorým sa dobre pozná. Ševčovič ponuku odmietol. Rozpráva aj o prof. Sivákovi (vzdal sa nedávno funkcie v BAT po zverejnení jeho prepojení na Pentu), ktorého sa do politiky okrem neho snažili získať aj Dzurinda a Fico. Haščák hovorí, že PENTA má v zásade 2 motivácie na novú politickú stranu: chce ukradnúť hlasy najmä SMERu a chce od novej strany pozíciu ministra zdravotníctva. Haščák už má pripravených 6 ľudí, z ktorých vyberie ministra zdravotníctva. Haščák si myslí, že v novej vláde bude veľmi ťažké kúpiť si funkciu ministra zdravotníctva, a preto potrebuje vlastnú stranu. Rozoberajú smerovanie NPS, ktorá by mala byť strana stredu, pragmatická a nemala by sa profilovať ako pravicová, resp. liberálna strana ako chce minister kultúry Tóth (tiež s ním v novej strane rátajú). Táto strana by mala uberať percentá najmä SMERu. Hovoria tiež o možnej mediálnej komunikácii. Rozoberajú, akým spôsobom dosiahla Martináková a Slobodné Fórum (SF) taký mediálny priestor. Haščák Malchárkovi vysvetľuje ako sa dá za malé prostriedky urobiť relevantná politická strana. SF je jednoosobová strana z hľadiska predstaviteľov (Martináková) a aj z hľadiska financovanie (Peter Lukeš). Podľa Haščáka dal majiteľ Slobodného Fóra Peter Lukeš na chod SF
zatiaľ len cca 10 mil. Sk. Lukeš je obrovský žid a všetkých v SF drží nakrátko. Mediálny priestor v televízii JOJ a TA3 pre Martinákovú získal Lukeš pravdepodobne zadarmo po dohode s Kmotríkom, s ktorým má dobré vzťahy. Mediálny priestor v ostatných médiách pre Martinákovú je pre Haščáka záhadou. Vysvetľuje si to tým, že Martináková je výrazná a konfliktná žena, čo priťahuje médiá. Debatu o NPS uzatvára Haščák s tým, že projekt je veľmi rizikový, on môže prísť o vložené peniaze, Malchárek o svoju tvár (prirovnáva k Ivanovi Šimkovi). Haščák verí projektu NPS na 40%, Malchárek na 30%.
Zhodli sa, že v krátkom čase bude potrebné urobiť konečné rozhodnutie či do projektu NPS ísť alebo nie. Hovoria o nereálnej a dlhotrvajúcej možnosti zmeny mediálneho imidžu Malchárka, pričom Malchárek by musel Pente škodiť. Haščák odbočí a hovorí o jeho nápade rozšíriť informáciu, že Haščák je s Ficom v konflikte len naoko a po voľbách chcú spolu robiť. Prihlásením sa Haščáka k Ficovi by mu Haščák mohol najlepšie škodiť. Prispievajú k tomu aj faktory ako všeobecne známa skutočnosť, že Penta dala v minulosti SMERu nejaké peniaze (oficiálne 1 mil. Sk).
- Malchárek navrhol možnosť, že by pri vyjednávaní z BN Rusom, zastupujúcim Rusneft, ktorý ide kúpiť Transpetrol dohodli, aby bol Malchárek po parlamentných voľbách predseda predstavenstva, resp. prezident Transpetrolu (podobne ako bývalý nemecký kancelár Schroder v spoločnom podniku s Rusmi). Haščák to vidí ako reálne, Rusovi to bude jedno kto tam bude, ale nedalo by sa to zmluvne po právnej stránke zaručiť (jedine cez vlastnú zmenku). Malchárek by sa okrem funkcie v Transpetrole venoval svojim investíciám, ktoré bude rozvíjať z peňazí za provízie vo funkcii ministra. Haščák má už pre neho pripravený jeden zaujímavý investičný projekt.
Malchárek hovorí Haščákovi, že sa náhodne v hoteli stretol s Martinom Romanom (generálny riaditeľ ČEZ). Roman mu povedal, že ešte nezložili zbrane a chcú zvrátiť privatizáciu Slovenských elektrární v ich prospech. Malchárek mu povedal, že privatizácia v prospech ENEL sa nedá zvaliť len na Ruska, že by to musel zvaliť na celú vládu, ktorej je súčasťou, a preto Malchárek nevidí priestor na revíziu rozhodnutia vlády o privatizácii SE. Malchárek hovorí o namyslenosti Romana na rozdiel napr. od Haščáka, ktorý sa drží pri zemi. Haščák hovorí, že je to dané kultúrou akú si vo firme zavedú. V Pente majú kultúru správania sa k zamestnancom ako k partnerom.
Malchárek sa pýta ako má rozdeliť províziu 2,5 mil. Sk od Ballymore Properties za tú cestu (výstavba na nábreží v zóne Pribinova pri novostavbe Národného divadla). Haščák mu radí dať Zoltánovi Vargovi 200 tis. Sk a zvyšok rozdeliť na polovicu medzi Malchárka a ministra kultúry Františka Tótha.
Východoslovenská energetika - VSE
Haščák dohodol stretnutie s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom VSE Hansom Giestingom (zástupca nemeckého akcionára RWE Energy) ohľadne provízie za doprivatizáciu zvyšných akcií VSE na štvrtok 12.1.2006. Haščák sa dohodol s Jožom Juricom, že materiál o privatizácii VSE na rokovanie vlády
11.1.2006 zaradia (aj keď pôvodne uvažovali o jeho pozdržaní - viď stretnutie Malchárek, Haščák medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Giestingovi na stretnutiach
naznačia, že síce materiál cez vládu prešiel, ale to nič neznamená a že kým nezaplatí províziu, tak predaj bude blokovaný na FNM, ktoré nebude vo veci konať. Vo štvrtok 12.1.2006 má Giesting o 11.00 hod. najprv stretnutie na FNM (Jozef Jurica
- riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM), potom o 16.00 stretnutie s Haščákom a nakoniec o 17.00 stretnutie s Malchárkom. Všetci traja mu nepriamo diplomatickým jazykom budú komunikovať vyššie spomenutú požiadavku na províziu minimálne vo výške 1 % z objemu obchodu (200 mil. EUR). Aby to nevyzeralo ako vypaľovanie, Haščák má na stretnutie s Giestingom pripravené ďalšie dve zástupné témy ako kamufláž - možné partnerstvo VSE a Penta Group pri privatizácii Košickej teplárne - TEKO (aj keď ich už raz VSE odmietli a Penta a aj VSE chcú ísť do privatizácie TEKO sami, resp. VSE možno s SPP) a projekt nového Paroplynového cyklu (PPC) v Košiciach (pôvodne chcela Penta zrealizovať projekt s U.S. Steel, ktorý ale do toho s Pentou nechce ísť, chce si to postaviť sám).
Malchárek sa pýta Haščáka či podľa jeho názoru budú Nemci (RWE Energy) ochotní zaplatiť províziu. Haščák je presvedčený, že áno, že pri prvotnej kúpe 49% akcií VSE s nimi neboli problémy a províziu zaplatili (dohodu o provízii s nimi vtedy robil vtedajší štátny tajomník MH SR Ján Sabol). Haščák hovorí, že jediným prípadom, keď mal problémy so zaplatením provízie za celú jeho biznis kariéru bol taliansky ENEL pri privatizácii Slovenských elektrární.
Haščák hovorí všeobecne o svojej privatizačnej taktike oslovenia celej konkurencie s ponukou na spoluprácu s cieľom vytiahnuť z konkurencie čo najviac informácii.
Túto taktiku už niekoľkokrát úspešne použil.
Poradca na predaj zvyšných balíkov všetkých troch rozvodných závodov a Stredoslovenská energetika - SSE
Provízia za Poradcu na predaj zvyšných balíkov všetkých troch rozvodných závodov a za SSE je v poriadku. Nie sú žiadne problémy a procesy bežia tak ako bolo dohodnuté na predchádzajúcich stretnutiach (viď stretnutia Malchárek, Haščák
15.12.2005 a medzi 23.12.2005 a 26.12.2005).
Slovenské elektrárne, a.s. (SE)
Haščák hovorí o včerajšom stretnutí s Testim (ENEL) ohľadne privatizácie SE a problematických zmlúv so Slovalco a GovCo. (viď stretnutia Malchárek, Haščák
15.12.2005). Vo veci možnej provízie za ústup Malchárka zastupujúceho štát voči ENELu pri rokovaniach zatiaľ výrazne nepokročili. Záujem Penty je výhodne predať PPC Slovenským elektrárňam (ENELu). Haščák vysvetľuje Malchárkovi teóriu čistej súčasnej hodnoty (Net Present Value) PPC. V Penta Group pri výpočte čistej súčasnej hodnoty investičných projektov používajú diskontnú sadzbu 30% p.a., čo je minimálna hranica ziskovosti investičných projektov Penty. Haščák to dokumentuje na príklade PPC, keď pre neho predaj PPC za 3,7 mld. Sk od hocijakého iného záujemcu v súčasnosti má vyššiu cenu ako 5 mld. Sk za predaj na konci roku 2006 pre SE (ENEL). Malchárek nechápe princíp čistej súčasnej hodnoty.
Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že chce súčasné problémy so zmluvami SE so Slovalco a GovCo využiť na navýšenie ceny za PPC. Bez ohľadu na to či sa
podarí navýšiť cenu za PPC z titulu ústupkov Malchárka pri zmluvách SE s Slovalco a GovCo, Malchárek dostane nejakú províziu, pretože na projekte PPC dlhodobo participoval. Otázna je len výška Malchárkovej provízie. Ak sa im s ENELom podarí dohodnúť navýšenie ceny za PPC z titulu ústupkov Malchárka pri zmluvách SE s Slovalco a GovCo, väčšina z tohto navýšenia pôjde Malchárkovi. Pre Malchárka je tak mimoriadne zaujímavé navýšenie ceny PPC už len napr. o 100 mil. Sk na 5,1 mld. Sk. Malchárek sa s Haščákom dohodol, že sa niekedy cez weekend stretnú s Contim (prezident ENEL) v nejakom hoteli vo Viedni. Obávajú sa aby to nevypadalo ako požadovanie výpalného a majú obavy z povahy Talianov, ktorí odmietajú provízie. Chcú aby to vyznelo ako láskavosť za láskavosť a nie ako obchod za obchod. Hovoria aj o možnosti pomôcť ENELu pri schvaľovaní potrebnej energetickej legislatívy v NR SR.
Malchárek na záver položartom navrhuje možnosť zrušiť privatizáciu SE v prospech ENELu a predať SE ČEZu. Haščák hovorí, že keby teraz ponúkli ČEZu PPC za 6,5 mld. Sk s tým, že zrušia privatizáciu SE v prospech ENELu, tak by to ČEZ hneď kúpil, ale je otázne či by Malchárek s Haščákom dokázali reálne presadiť zrušenie privatizácie SE v prospech ENELu a privatizáciu SE v prospech ČEZ by už do konca volebného obdobia nestihli. Lúčia sa a odchádzajú.
6.1.2006 (Jirko Malchárek. Jaroslav Haščák)
15.57 hod.-18.42 hod.
Na začiatku rozprávajú o zdravotných problémoch (Malchárka seklo v krížoch), udržiavaní hmotnosti a o plese v opere.
Haščák rozpráva všeobecne o nemožnosti odhadnúť ceny energie do budúcnosti. Ako príklad uvádza, že oni uvažovali na tento rok s cenou el. energie okolo 30 EUR za 1 MWh a v skutočnosti bola okolo 40 EUR. Uvedený rozdiel urobí v hodnote BAT 400 mil. Sk, čo môže byť rozhodujúce pri stanovovaní výšky ponúk na privatizáciu teplární. PENTA si na analýzu vývoja cien energií najala BN externú firmu, ktorej teraz zaplatil Haščák 8 mil. Sk. Minulý rok PENTA z titulu nesprávnych odhadov cien el. energie, tepla, ropy a kurzov stratila 150 mil. Sk.
Začínajú prechádzať pripravenú agendu:
Projekt NPS (skratka pre Nová politická strana)
Haščák hovorí, že keby mali na NPS 3-4 roky tak projekt NPS podľa jeho názoru vyjde. Hlavným problémom je, že im zostáva len 8 mesiacov do volieb. Malchárek hovorí, že by v novej strane chcel mať právo veta. Malchárek sa obáva problémov v komunikácii s ministrom kultúry Františkom Tóthom (tiež má byť v novej strane). Haščák navrhuje aby bol Malchárek v NPS šedá eminencia. Malchárek si pochvaľuje komunikáciu ohľadne NPS s Jozefom Špirkom z Penty. Haščák vysvetľuje Malchárkovi systém fungovania spolupráce v Pente: aj keď on vlastní 32,2% akcií Penty a Jozef Špirko 1,08% akcií tak ho berie ako seberovného a v investičnej komisii aj v dozornej rade Penty majú každý jeden hlas. Malchárek vysvetľuje, že by na užšie vedenie NPS mali mať páky aby ich vedeli ukočírovať a aby im nerobili problémy. Hovorí, že sú v úplne inej pozícii ako oní. Malchárek a Haščák môžu projektom NPS stratiť peniaze (Penta) a tvár (Malchárek), kým minister kultúry František Tóth nemá čo stratiť a Jaroslav Rezník a Peter Kuba budú za NPS platení a v prípade neúspechu NPS môžu robiť čokoľvek iné. Predsedu NPS ešte stále nemajú (zdá sa, že od Rybníčka ako predsedu NPS upustili). Dohodli sa, že si k tomu ešte v nedeľu o štvrtej sadnú s Jožom Špirkom.
Slovenské elektrárne. a.s. (SE)
Aj v predstavenstve a aj v dozornej rade SE je už schválený projekt informačného systému pre GovCo, a s. za 170 mil. Sk, ktorý dodá americko-izraelská firma NESS Technologies. Obchod riadil za Pentu Peter Benedikt. Provízia z obchodu na rozdelenie je 21,5 mil. Sk. Haščák to pôvodne plánoval rozdeliť na tretiny (Világi, Malchárek, Grošaft) ale nestihol to oznámiť Világimu a Grošaftovi. Haščák sa pýta Malchárka či má dať všetko Malchárkovi, alebo ako prejav dobrej vôle dajú niečo aj Világimu a Grošaftovi. Malchárek sa pýta či to nie je lacné gesto. Haščák reaguje, že
teda všetko pôjde Malchárkovi. Haščák uznáva, že Világi by takéto gesto neocenil (myslel by si, že Malchárek má z toho 50 mil. Sk).
V predstavenstve SE prešlo už obstarávanie informačného systému za 390 mil. Sk, v ktorom má vyhrať SAP (viď stretnutia Malchárek, Haščák z 15.12.2005 a medzi
23.12 a 26.12.2005). Malchárek má dostať z obchodu províziu 25 mil. Sk. Haščák nevie aký je celkový rozpočet na provízie v tomto obchode, ale participujú aj Maďari.
25 mil. Sk pre Malchárka je ale podľa Haščáka primerané. Haščák mal s obchodom nejaké problémy. Musel sa 5 — 6 krát stretnúť s Michalom Lazárom, ktorý k nemu v stredu alebo štvrtok pred Vianocami priviedol aj generálneho riaditeľa SE Rapšíka. Rapšík chcel od Haščáka počuť, že s obchodom nebudú v dozornej rade SE problémy. Haščák mu potvrdil, že pokiaľ to bude do 400 mil. Sk a budú oslovení traja dodávatelia, tak problémy nebudú. Haščák hovorí Malchárkovi, že na rozdiel od vyššie spomenutého obstarávania informačného systému pre GovCo, a.s., ktorý prebehol bez problémov, môžu byť v obstarávaní cez SAP ešte nejaké problémy a obchod sa nemusí podariť. Haščák vystríha Malchárka aby cez svoje právomoci netlačil na realizáciu obchodu, pretože sa to môže obrátiť proti nemu. Obchod zatiaľ nechajú žiť svojím životom a uvidia čo sa z toho vyvinie.
Haščák vytvoril 4 - člennú pracovnú skupinu (Sekerka, Lorincz, ktorého chcú dať do GovCo, a.s., BN človek z VÚJE ktorý ale pracuje pre Haščáka, BN právnik). Uvedená skupina dostáva od predsedu DR SE Ľuboša Ševčíka (Malchárkov poradca pre privatizáciu, ktorého dosadil Haščák) všetky materiály, ktoré majú prejsť predstavenstvom a dozornou radou SE a vyhodnocuje ich. Všetky dokumenty posiela uvedená skupina na vedomie aj Haščákovi. Haščák dal pokyn zastaviť všetky obchody v SE nad 30 mil. Sk. Za posledný mesiac tam boli pripravené obchody za cca 2 mld. Sk. Väčšinou išlo o obchody podpredsedu predstavenstva Miroslava Wollnera (SMK, Világi). Haščák hovorí, že sa mu hneď prihlásil Világi a dohodli si stretnutie na štvrtok 12.1.2006. Haščák vysvetľuje Malchárkovi celkovú situáciu v SE.
V SE je mafia niekoľkých desiatok ľudí, ktorí dlhodobo navzájom spolupracujú (predstavenstvo SE (najmä Wollner), Úrad jadrového dozoru, dodávatelia-VÚJE, Škoda Praha, Siemens atď.). Vymýšľajú veľké investície, z ktorých potom cez dodávateľov berú provízie. V SE bude veľmi ťažké vkliniť sa medzi nich a nemôžu vystupovať príliš aktívne, pretože sa to môže obrátiť proti nim. Nemôžu si napríklad dovoliť natvrdo požadovať provízie za obchody, pretože by mohli byť obvinený z vypaľovania, resp. by na nich mohol byť nasadený agent-provokatér, čo by im mohlo zlomiť krk. Haščák navrhuje taktiku zastaviť relevantné obchody a čakať na ponuky.
Haščák potvrdzuje výmenu predstavenstva SE (Rapšík, Šujanský, Ponca) za osoby v zmysle predchádzajúcich dohovorov (viď stretnutia Malchárek, Haščák z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005). Obsadenie orgánov SE má pre Haščáka hodnotu najmä z hľadiska predaja Paroplynového cyklu Slovenským elektrárňam. Po rozšírení predstavenstva na 7 členov a dosadení 5 členov predstavenstva SE ENELom v júli - auguste 2006 tam zostanú za štát ešte 2 členovia. Po parlamentných voľbách je v októbri, resp. novembri 2006 pravdepodobná výmena uvedených 2 členov predstavenstva za štát Haščák potrebuje, aby od júla - augusta
2006 do októbra 2006 zostali v predstavenstve SE 2 členovia za štát, ktorým môže dôverovať a ktorý zahlasujú za kúpu PPC Slovenskými elektrárňami. Haščák musí zrealizovať predaj PPC tesne po parlamentných voľbách, pretože predtým by to bolo
zneužité v predvolebnej kampani (súčasná vláda nechala Pente na privatizácii PPC -zarobiť 4 mld. Sk) a neskôr by mohli byť problémy s novými členmi predstavenstva SE, ktorí budú dosadení novým ministrom hospodárstva. Haščák sa tiež obáva možných problémov po parlamentných voľbách ak by bol vo vláde Fico. Haščák hovorí, že predaj PPC Slovenským elektrárňam musí zrealizovať presne posledný septembrový týždeň alebo prvé dva októbrové týždne. O tom ktorých dvoch z troch osôb, ktoré navrhujú do predstavenstva SE nechajú v predstavenstve aj na obdobie júl - október 2006 sa ešte dohodnú. Musia byť ale maximálne lojálni. Malchárek potvrdzuje, že za „Liptáka“ ručí. Pýta sa Haščáka akým spôsobom má zabezpečeného navrhovaného generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva SE Miroslava Pikusa. Haščák hovorí, že Pikus je chudobný človek, že mu dá zarobiť cca 5 mil. Sk a Pikus bude spokojný. Mohol by ho síce prinútiť podpísať vlastnú zmenku, ale Haščák si nemyslí, že je to potrebné. Zatiaľ nemal žiadnu negatívnu skúsenosť v zmysle, že by ho niekto prestal poslúchať. Haščák hovorí, že pri hlasovaní o kúpe PPC Slovenskými elektrárňami v októbri 2006 by boli za všetci 7 členovia predstavenstva (5 za ENEL, 2 za nich) a minimálne 10 z 15 členov dozornej rady (8 z ENELu a 2 za nich - Bubeníková, Jurica, zvyšných 5 členov je za zamestnancov). Haščák hovorí, že ich ľudia pri hlasovaní (2 členovia predstavenstva a Bubeníková a Jurica v DR) zahlasujú za akúkoľvek cenu, ktorú dohodnú s ENELom (spomína napr. aj 7 mld. Sk), resp. môžu sa z mediálnych dôvodov aj zdržať, pretože všetci Taliani budú hlasovať za. Rozhodujúce je aby do toho nevítali. Haščák by im potom dal po cca 10 mil. Sk.
Spoločne sumarizujú voľný priestor na vyjednávanie s ENELom, resp. čo môžu Talianom ponúknuť. Otvorené sú náklady na zmluvy so Slovalcom na roky 2007 -2013 (priestor na vyjednávanie ešte dohodne Haščák s Oravkinom), otvorený je bod č. 7 BN zmluvy o poplatkoch „Special Item“ na 3 roky (priestor na vyjednávanie u tohto bodu je podľa Malchárka vyšší ako 1 mld. Sk, Haščák hovorí, že 700 mil. Sk), otvorené je prijatie nového BN energetického zákona v NR SR a otvorené je aj schválenie investičného plánu SE na FNM SR.
Spoločne prejednávajú taktiku na pripravované stretnutie s prezidentom ENELu Fluviom Contim budúci týždeň vo Viedni - viď stretnutie Malchárek, Haščák z 5.1.2006. Chcú aby to vyznelo ako priateľské stretnutie a nie ako vydieranie.
Haščák sa pýta, či BN energetický zákon v prospech ENELu bude v NR SR prijatý aj bez toho, aby podplatili poslancov. Malchárek si myslí že áno. Malchárek by na stretnutí s Contim skôr navodil atmosféru, že ČEZ sa snaží o zmenu privatizačného rozhodnutia na SE, že ČEZ podpláca poslancov NR SR a lobuje kde sa dá.
Malchárek a Haščák by sa na stretnutí chceli dostať do pozície obrancu záujmov ENELu. Malchárek chce stretnutie postaviť na osobnej rovine - t.j. priamo povedať Contimu, že Malchárek je na funkcii ministra len do parlamentných volieb, potom sa môže dostať do funkcie človek s ktorým budú mať Taliani problémy a je v záujme obidvoch strán spolupracovať. Podľa Haščáka má PPC objektívnu trhovú cenu 5-6 mld. Sk (závisí to od ceny el. energie a tepla, ktoré stanoví ÚRSO). Haščák chce aby sa s ENELom dohodol na cene už do konca februára 2006 s tým, že predaj sa z politických dôvodov (viď vyššie) zrealizuje až v októbri 2006. Najväčším problémom ale je ako spojiť predaj PPC s ústupkami pri vyjednávaní s Enelom o zmluvách SE (Slovalco, GovCo). Malchárek nemôže Contimu priamo povedať, že urobí ENELu pri zmluvách ústupky za 1 mld. Sk a ENEL má za to kúpiť PPC o 400 mil. Sk viac.
Organizačne sa dohodli, že Haščák zavolá Testimu s požiadavkou, že Malchárek sa chce stretnúť s prezidentom ENELu Contim na neformálnej večeri len v trojici Conti, Malchárek, Haščák. Miesto a čas stretnutia dohodne ešte Haščák. Obidvom (aj Haščákovi, aj Malchárkovi) na uvedenom stretnutí veľmi záleží. O príprave a scenári pripravovaného stretnutia rozprávajú cca 30 min.
Na záver tématiky SE hovorí Malchárek, že bude ťažké mediálne odkomunikovať, že zmeny v predstavenstve SE chce urobiť z dôvodu problémov pri preberaní SE ENELom. Malchárek hovorí, že predstavenstvo SE sa bojí, všetky dokumenty v súvislosti s privatizáciou SE podpisuje a práveže spolupracuje. To skôr majú problémy so spoluprácou predstavenstva SEPS. Haščák sa smeje, že teda Malchárek má do médií povedať, že predstavenstvo SE odvolal, pretože kradne a nechce sa s nimi deliť. Malchárek uvažuje, že by do médií ako dôvod odvolania predstavenstva SE uviedol zbytočnú a drahú reklamnú kampaň na prelome rokov 2005/2006. Haščák mu radí, že keď chce nech ako dôvod uvedie posledné materiály, ktoré zastavili, a ktoré boli pripravené na schválenie v predstavenstve a dozornej rade SE na schválenie. Išlo súhrnne o cca 2 mld. (kondenzačné trubky za 600 mil.
Sk, 100 mil. Sk na preškolenie zamestnancov, 300 mil. Sk kompresory, veľa menších obchodov od 50 do 100 mil. Sk). Uvedené obchody boli nepripravené, nezdôvodnené, nevýhodne navrhnuté a na poslednú chvíľu. Malchárek môže skrátený zoznam týchto obchodov použiť na mediálne zdôvodnenie zmien v predstavenstve.
Rozvodné závody - Východoslovenská. Stredoslovenská a Západoslovenská energetika - VSE, SSE a ZSE
Provízia za poradcu sa bude deliť ako bolo dohodnuté, t.j. na tretiny medzi Malchárka, Palacku (SDKÚ) a FNM (Jurica, Bubeníková) - viď stretnutia Malchárek, Haščák z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005. Haščák chce dať 5 mil. Sk aj Igorovi Grošaftovi, pretože potrebujú spojenca aj v prezídiu FNM. Malchárek súhlasí. O SSE a VSE rozprávajú v zmysle predchádzajúcich stretnutí.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. - SEPS
V SEPS je za obstarávanie informačného systému na rozdelenie provízia 20 mil. Sk. Haščák pôvodne plánoval rozdeliť províziu tým istým spôsobom ako rozdelenie provízie za informačný systém pre GovCo, a.s. v SE (Malchárek, Világi, Grošaft) -viď vyššie prvý odsek časti Slovenské elektrárne. Dohodli sa, že aj v tomto prípade pôjde celá provízia Malchárkovi.
Jozef Jurica - riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM
Haščák chce s Malchárkom vyriešiť riaditeľa sekcie prípravy a realizácie predajov FNM Jozefa Juricu. Malchárek ho vníma ako svojho človeka, ktorého zachránil pred odvolaním z Výkonného výboru FNM a ktorému spoločne s Haščákom doporučili funkciu riaditeľa sekcie prípravy a realizácie predajov a nie napríklad funkciu riaditeľa právnej sekcie, kde by nezarobil nič. Malchárek si myslí, že Jurica by nemal byť
vyplácaný mimo neho. Spomínajú prípady Juricových provízií za rozvodné závody a za jeho hlasovanie v privatizačnej komisii na privatizáciu letiska. Haščák chce od Malchárka vedieť či chce aby Juricu vyplácali cez Malchárka (podobne ako bol v minulosti vyplácaný Malchárek cez Ruska), alebo koľko by mal Jurica vôbec dostávať. Haščák vysvetľuje Malchárkovi v akej výške dostávajú funkcionári FNM provízie. Haščák hovorí že za históriu svojich obchodov s FNM, ktorých urobil veľké množstvo dal už províziu asi všetkým funkcionárom Prezídia a Výkonného výboru FNM. Zvyčajne dostávajú od 2 do 5 mil. Sk za každé hlasovanie v privatizačných komisiách. Výnimkou bol prezident FNM Jozef Kojda, ktorý dostával okolo 10 mil. Sk (Haščák si spomína, že napr. pri privatizácii SPaP dostal Kojda 8 mil. Sk a pri privatizácii PPC dostal 12 mil. Sk). Haščák hovorí, že zvykom je vyplácať za privatizácie politické strany osobitne a funkcionárov FNM osobitne, pretože v minulosti keď vyplácali len politické strany tak sa niekedy stávalo, že politická strana ,,zabudla“ vyplatiť svojho funkcionára FNM, ktorý potom nefungoval. Jedinou výnimkou bolo SMK, kde všetky peniaze dával Haščák vždy Világimu, ktorý mal dať niečo aj svojim funkcionárom na FNM (Haščák pripúšťa aj možnosť, že im nič nedal, ale vždy fungovali). Keby mali uvedený princíp použiť na Juricu, tak by cez Malchárka namiesto 7 mil. Sk za poradcu na privatizáciu rozvodných závodov dostal províziu len 3 mil. Sk a namiesto 10 mil. Sk za privatizáciu zvyšného balíka akcií SSE by dostal len 5 mil. Sk. Haščák ale už vníma Juricu viac ako svojho kamaráta a chce mu dať viac. Pýta sa Malchárka na jeho názor. Malchárkovi sa nepáči, že ho Jurica obchádza. Malchárek ho vníma viac ako svojho zamestnanca. Jurica povedal Malchárkovi, že za hlasovanie v privatizačnej komisii na letisko od Penty nič nedostal čo nebola úplná pravda. Jurica dostal od Oravkina návrh provízie, ktorý ešte nie je odsúhlasený. Malchárka mrzí, že mu Jurica klame. Malchárek hovorí, že Jurica nie je spoľahlivý, odmieta komunikovať zo zamestnancami MH SR a aj s Malchárkovými poradcami. Jurica má v súčasnosti už bližšie k Haščákovi ako k Malchárkovi. Na záver sa zhodnú, že Juricove provízie za poradcu na privatizáciu zvyšných balíkov akcií rozvodných závodov a SSE už nechajú v pôvodnej výške, ale Malchárek mu nedá 2 - 3% zo svojej časti navyše ako prejav dobrej vôle - viď stretnutie Malchárek, Haščák medzi 23.12 a 26.12.2005. Dohodli sa, že sa spoločne stretnú v trojici a vysvetlia si to.
Transpetrol, a.s.
Haščák chce, aby províziu pre Malchárka za predaj Transpetrolu dostali od Štefana Czucza dopredu, pretože neverí ruskej strane (aj keď je neobvyklé pýtať províziu pred realizáciou obchodu). Haščák žil 6 rokov v Rusku a podľa neho sú Rusi len o 20% menší podvodníci ako Číňania, ktorí sú najväčší podvodníci na svete.
Privatizácia Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s.
Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že za privatizáciu letiska nedostane Malchárek nič. Haščák berie letisko ako priateľskú službu od Malchárka. PENTA pri letisku vyplatila len 5 členov privatizačnej komisie, ktorí hlasovali za konzorcium Two One (Penta). Peniaze dostali Ján Rusnák, Anna Bubeníková, Vladimír Drozda, Jozef Jurica dostal ponuku na 5 mil. Sk a Peter Vlasatý dostal ponuku na 1 mil. Sk. PENTA ešte dá ministrovi dopravy Prokopovičovi 20 mil. Sk. Haščák hovorí, že za letisko nedali nič
ani SDKÚ (SDKÚ urobila politickú dohodu s rakúskym kancelárom Wolfgangom Schusselom).
Privatizácia Teplární (Bratislava. Trnava. Žilina. Martin. Zvolen. Košice)
Za výber privatizačného poradcu na privatizáciu teplární je na rozdelenie provízia 10 mil. Sk (20% z odmeny vyplatenej poradcovi). K privatizácií teplární mal Haščák už niekoľko stretnutí s SDKÚ a KDH. Rozhodujúcim kritériom pri privatizácii bude ponúknutá cena a PENTA pravdepodobne nebude dávať za teplárne žiadne provízie. Priestor na provízie pre Malchárka sa tam zatiaľ nerysuje, ale Haščák to chce ešte nechať otvorené a je možné, že v privatizácii teplární bude môcť zohrať úlohu aj Malchárek.
Rekapitulácia
Haščák hovorí, že jeho pôvodná predstava na rozdelenie nákladov na puč v ANO bola na tretiny: on, Malchárek a minister zdravotníctva Zajac. Haščákovi sa ale nedarí presvedčiť Zajaca, s ktorým sa ťažko komunikuje. Haščák sa musí veľmi ovládať aby nešiel so Zajacom do konfliktu. Zajac má pocit, že celú robotu pri puči urobil on.
Podľa predbežných výpočtov Haščáka zarobil Malchárek zatiaľ na províziách vo funkcii ministra hospodárstva 329 mil. Sk. Podľa Haščáka je to viac ako zarobil za 2 roky vo funkcii ministra Pavol Rusko (Rusko dostal od Penty najviac 60 mil. Sk za PPG) á Malchárek môže byť spokojný. Haščák pučom získal to, že zostala zachovaná vláda, že možno sprivatizujú letisko, možno sprivatizujú teplárne a predajú PPC. Haščák navrhuje aby si teda náklady rozdelili na polovicu (Haščák, Malchárek). Haščák navrhuje, že ak by Malchárkove obchody nevyšli alebo ak by ho odvolali z funkcie ministra tak by všetky náklady puču platil Haščák (Haščák nechce aby to Malchárek platil z peňazí, ktoré si zarobil predtým). Malchárek súhlasí.
Náklady puču v ANO vyčísľuje Haščák na okolo 50 mil. Sk.
Haščák hovorí o odmeňovaní Malchárkových poradcov - 3 mil. Sk Ľuboš Ševčík a po
2 mil. Sk Peter Vlasatý a BN Jakub (Vlasatému a Jakubovi už dal po 1 mil. Sk zálohu). Od toho sa im v októbri 2006 odpočítajú mzdy a odmeny v dozorných radách. Vlasatý okrem toho dostal osobitne 1 mil. Sk za hlasovanie v privatizačnej komisii na privatizáciu letiska. Náklady na Malchárkových poradcov budú po odpočítaní miezd a odmien cca 5 mil. Sk Haščák navrhuje rozdeliť náklady na poradcov na polovicu medzi neho a Malchárka. Malchárek súhlasí.
8.1.2006 (Jirko Malchárek. Jaroslav Haščák)
17.00 hod.-18.30 hod.
Haščák sa pýta Malchárka na ples v opere. Malchárek hovorí, že ples sa vydaril a že tam bol do tretej. Haščák sa pýta kto tam bol, Malchárek hovorí, že z politikov Gašparovič, Dzurinda, Mikloš, Hrušovský, Tóth, Kaník a on. Z podnikateľskej sféry tam bol celý hrubý domáci produkt okrem PENTY. Haščák sa smeje, že oni pracujú a nemajú čas chodiť po plesoch. Hostiteľmi plesu boli Ladislav Rehák a Pavol Lančarič z Orangeu. Malchárek sa pýta Haščáka, že na tom predaji Globtelu Rehák musel dobre zarobiť. Haščák súhlasí a hovorí, že podľa jeho názoru dal Jána Duckého zavraždiť práve Ladislav Rehák. Rehák mal na vraždu v súvislosti s obchodmi okolo Globtelu najväčší motív. Roman Zubík, ktorému sa objednanie vraždy Duckého pripisuje nemal podľa Haščáka motív. Haščák hovorí, že Rehák sa už v tom čase priatelil s "Piťom" (Juraj Ondrejčák), ktorého sponzoruje. Malchárek sa pýta či sú Rehák a Struhár takí "hajzli". Haščák hovorí, že Rehák je „celkom dobrý hajzel", Struhára Haščák nepozná. Malchárek sa Haščáka pýta na dôvod ticha v podsvetí. Haščák hovorí, že Ondrejčák v Bratislave nemá veľkú konkurenciu a Bratislava je viacmenej jeho. Na stredné a východné Slovensko sa moc netlačí, tak je v podsvetí pokoj. Haščák hovorí, že Rehákov syn chodí s Ondrejčákom v partii. Smeje sa, že chodia v skupinách cca 10 ľudí po meste v maskáčoch. Rehákov syn je právnik a robí v advokátskej kancelárii Ernesta Valka. Ernest Valko je tiež veľký kamarát s Ondrejčákom. Malchárek hovorí, že sa s Ondrejčákom raz stretol pri otváraní AU Café. Smeje sa, že Ondrejčák tam mal nepriestrelnú vestu.
Haščák vysvetľuje, že Rehák so Struhárom sa stali miliardármi práve cez Duckého. Haščák hovorí, že celý projekt Globtel pripravoval Emil Hubinák. Ducký ho ale podviedol a zrealizoval to cez Reháka a Struhára. Haščák sa pýta Malchárka, či vie kto je to Emil Hubinák. Malchárek hovorí, že ho pozná, že Hubinák bol riaditeľom telekomunikácii za SOP, kde spoločne pôsobili. Haščák pokračuje, že Hubinák si miesto riaditeľa telekomunikácii kúpil práve kvôli Globtelu, pretože chcel dostať späť aspoň časť peňazí, o ktoré ho podviedol Ducký. Haščák to vie priamo od Hubináka (sú bývalí spolužiaci - asi z Ruska). Hubinák nakoniec dostal od Reháka a Struhára za Globtel nejaké peniaze. Malchárek hovorí, že má jednu lepšiu kamarátku, ktorej je Hubinák strýkom. Hubinák je podľa neho povýšenecký a arogantný človek. Haščák hovorí, že Hubinák je žid, je chytrý hlavou ale divne sa správa. Haščák ho prirovnáva k Duckému. Hubinák investuje peniaze do nehnuteľností (napr. v Piešťanoch kúpil jednu celú ulicu). Malchárek rozpráva ako pred 7 rokmi chodil Hubinák na SOP v oblekoch za 100 tis. Sk a so zlatými hodinkami.
Haščák sa Malchárka pýta, či sa na plese v opere bavil s Dzurindom a Miklošom. Malchárek hovorí, že s nimi moc nehovoril. Malchárek opisuje ples. Dzurinda sa venoval manželke a komunikoval najmä s Miklošom. Gašparovič sedel so svojimi poskokmi a s Beňovou a Flašíkom. Malchárek popisuje niekoľko prípadov arogantného správania Moniky Beňovej, ktorú nemá rád (volá ju „piča“, „fúria“, „hlupaňa“, „beštia“). Haščák hovorí, že ju mal vždy za „kundu“. Haščák vie, že spávala s českým podvodníkom „Deržinským“, jedným chlapom z IRB, ktorého zavreli (Haščák si nevie spomenúť na meno) a chcela spávať aj s Marekom Dospivom, ale ten ju odmietol.
Rozprávajú sa aj o Gašparovičovi (Malchárek ho volá „idiot“). Podľa Malchárka je Gašparovič hlupák (má IQ húpacieho koňa) a nevie povedať 2 súvislé vety. Haščák súhlasí a smeje sa, že napriek tomu je populárny.
Malchárek sa smeje na Jozefovi Heribanovi, ktorý sa celý večer nastrkal tam, kde boli kamery alebo niekto dôležitý (Dzurinda). Podľa Malchárka je Heriban nešťastne zakomplexovaný človek.
Rozprávajú o reštauráciách. Podľa Malchárka je najlepšia reštaurácia Savoyka, kde za posledný rok prepil milión. Malchárek popisuje Savoyku. Haščák chodí najmä do reštaurácií Al Dente (v Tatracentre blízko Penty) a Caribic. Občas chodí do reštaurácií Medúza a Traja Mušketieri.
Rozprávajú o predstaviteľoch SMERu. Obidvaja majú názor, že je to zberba, sú neschopní a že keď sa dostanú do vlády bude zle. Haščák hovorí, že jediný inteligentný predstaviteľ SMERu je Martin Glváč. Malchárek sa pýta Haščáka, či Flašík zarábal v HZDS len na reklame. Haščák mu potvrdzuje, že cez Donar zarábal v HZDS len na reklame pre štátne podniky a mohol zarobiť 300 - 500 mil. Sk.
Haščák rozpráva o prípade, keď mu Fedor Flašík a Vladimír Poór pred pol rokom volali, že potrebujú požičať 5 mil. Sk na rádio Twist, ktorému hrozila exekúcia.
Haščák im požičal (Flašík a Poór ručia zmenkami, ktoré budú splatné v marci).
Haščák by sa tak ako oni nikdy neponižoval. Haščák sa rozhorčuje, že na osobnú spotrebu majú a nemajú na investície. Haščák vysvetľuje Malchárkovi motívy, prečo sa PENTA angažuje v politike. Najväčším motívom je SMER, ktorý vypaľuje už v opozícii (čo bude keď sa dostane do vlády?). Haščák spomína príklad, ako Fico a Flašík požadovali od Haščáka za zrušenie tlačovej konferencie o privatizácii Paroplynového cyklu províziu. Haščák vymenúva 5 akcionárov SMERu: Juraj Široký, Vladimír Poór, Martin Glváč (Fedor Flašík), Jozef Brhel a Ivan Kiňo. Okrem Glváča a Brhela (Haščák ho ako jediného osobne nepozná) sú to všetko neschopní ľudia.
Malchárek sa pýta, či Ivan Kiňo vo funkcii riaditeľa Slovenskej sporiteľne zarobil miliardu. Haščák hovorí, že menej. Malchárek sa pýta na miliardárov z čias bývalého HZDS (pred rokom 1998). Haščák vymenúva: Slavomír Hatina, Alexander Režeš, Rosina, Kollár z Dusla Šaľa, Ivan Lexa, Vladimír Mečiar, Milan Fiľo, Ladislav Krajňák, Ondrej Gattnar, Vladimír Soták, Ján Ducký (resp. zdedili to Rehák, Struhár) a ešte zopár. Spolu určite vyše 20. Malchárek sa pýta Haščáka koľko je na Slovensku miliardárov v súčasnosti. Haščák hovorí, že to je ťažké povedať, že od 50 do 100.
Haščák hovorí, že ak bude SMER zostavovať vládu, tak nastanú v SMERe vnútorné rozpory. Rozprávajú o tlačovej konferencii Vladimíra Mečiara. Rozprávajú o projekte novej politickej strany, ktorú chcú nazvať NÁDEJ a o mediálnej komunikácií. Podľa Haščáka bude mať koalícia SDKÚ - SMK - KDH v budúcich voľbách viac hlasov ako SMER. Celé sa to bude lámať na HZDS. Situáciu by vyriešila nová strana. Haščák hovorí, že demokracia je „nahovno“ systém. „Volič o ničom nič nevie, volič je hovno. Volič vníma iba absolútny povrch.“ Malchárek hovorí o možnosti zaangažovať do kampane proti Ficovi veľké súkromné spoločnosti. Haščák hovorí, že sa o to snažia, ale všetci sú pasívni, že napríklad Ján Sabol niečo dá, ale Penta musí ťahať väčšinu.
Malchárek sa pýta Haščáka, či vlastnia nejakú distribučnú spoločnosť na lieky.
Haščák odpovedá, že zatiaľ majú len lekárne a že o kúpe distribučnej spoločnosti rokujú. Malchárek sa na to pýta v súvislosti s nákupom liekov v objeme 500 mil. Sk pre Správu štátnych hmotných rezerv. Haščák hovorí, že uvedený obchod na vakcíny proti vtáčej chrípke už riešia s ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom.
Malchárek hovorí, že je to ale v jeho rezorte. Haščák si nie je istý či hovoria o tom istom obchode. Haščák to zistí a dá Malchárkovi vedieť.
Malchárek hovorí, že mu SDKÚ za BN obchod s pozemkami dlží už rok 13 mil. Sk. Haščák sa to pokúsi vybaviť.
Malchárek by chcel aby sa na nákladoch záchrany parlamentu vo výške 50 mil. Sk (úplatky pre nezávislých poslancov) podieľali aj SDKÚ, KDH a SMK, pretože zo záchrany vlády profitujú aj oni. Haščák to nevidí ako reálne. Malchárek chce aby sa na nákladoch záchrany parlamentu podieľal aspoň minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Haščák hovorí, že to so Zajacom otvorí.
Rozprávajú o možnostiach obchodov v Transpetrole, a.s. Haščák hovorí, že povie Jozefovi Juricovi aby priniesol z Transpetrolu investičný plán a potom uvidia čo sa dá
v Transpetrole urobiť.
Malchárek sa pýta Haščáka na zahraničnú a domácu spoločnosť (systém prepierania Malchárkových provízií). Malchárek sa pýta či má so Zoltánom Vargom rozbehnúť tú domácu firmu. Haščák hovorí, že nech to Malchárek nechá na neho, že to urobí on do 2 mesiacov. V zahraničnej firme má Malchárek zatiaľ v hotovosti 102 mil. Sk. Pýta sa Haščáka či je lepšie to previesť na domácu firmu alebo nechať tak. Haščák hovorí, že to je jedno. Malchárek chce vedieť ako sa bude vyvíjať kurz eura (peniaze v zahraničnej firme má pravdepodobne v EUR). Hovoria o zložení štatutárnych orgánov domácej firmy (akciová spoločnosť). Haščák hovorí, že podľa zákona v predstavenstve môže byť aj jeden človek. Dajú tam asi Zoltána Vargu. Osoby do dozornej rady ešte vyberú. Nesmú to byť osoby, ktoré by sa akýmkoľvek spôsobom dali spojiť s Malchárkom (nemohli byť v minulosti v rovnakých firmách).
GovCo. a.s.
Haščák dal Jozefovi Sekerkovi vypracovať celý koncept GovCo, a.s. - základný koncept, návrh zmeny stanov, štatút predstavenstva, štatút dozornej rady, organizačná štruktúra, východiská obchodného plánu a finančného rozpočtu. Bolo by dobré niekoho poveriť realizáciou celého projektu GovCo (asi Ľuboša Ševčíka). Haščák vysvetľuje, že do budúcnosti zostanú v štátnom vlastníctve už iba 3 zaujímavé čisto štátne podniky - osobná doprava ŽSR, SEPS a GovCo. Z nich bude GovCo jednoznačne najlukratívnejšie. GovCo bude mať investičné plány rádovo v miliardách, v niektorých rokoch to bude vychádzať aj na viac ako 10 mld. Sk. Je tam priestor pre veľké provízie. Po očakávanej výmene ministra hospodárstva po parlamentných voľbách dôjde aj k výmene predstavenstva a dozornej rady GovCo, a.s. Mali by obsadiť ľudí aj v strednom manažmente, pretože je možné, že ak budúci minister hospodárstva neprenikne v GovCo dostatočne hlboko, tak sa s ľuďmi dosadenými do stredného manažmentu budú dať robiť obchody aj po parlamentných voľbách.
Haščák chce rozšíriť predstavenstvo GovCo, a.s. z 3 na 5 členov. Nechajú tam Martina Slezáka a BNO „Reguli“. Predsedom predstavenstva bude Vladimír Rigász. Haščák má na zvyšné 2 miesta pripravené 4 osoby (BNO „Hutta", „Velický“, „Pajtina“, „Lorincz“), z ktorých si ešte vyberie. V dozornej rade nechajú Štefana Haringa (Haščák s ním pôvodne uvažoval na miesto ekonomického riaditeľa SE - viď stretnutie Malchárek, Haščák, 15.12.2005). Haščák má pripravené ďalšie 4 mená do dozornej rady GovCo, a.s.
Malchárek hovorí, že predsedom predstavenstva GovCo, a.s. má byť podľa dohody s Ivanom Miklošom pred tým ako nastúpil na post ministra hospodárstva BNO „Reguli“. Haščák hovorí Malchárkovi, že to je jeho rezort a „Reguliho“ má odmietnuť. Malchárek hovorí, že s tým asi bude mať problém, pretože Miklošovi na tom veľmi záleží. Haščák teda navrhuje, že „Reguli“ bude predseda predstavenstva a Rigász bude generálny riaditeľ. Dozorná rada podľa stanov bude mať tiež malé právomoci. Haščák navrhuje 7 člennú dozornú radu (1 KDH, 1 SMK, 1 SDKÚ, 2 Malchárek, 2 za zamestnancov). Malchárek nechápe, že za zástupcov zamestnancov nemôže dať svojich ľudí. Malchárek neovláda základnú legislatívu o akciovej spoločností (tretina členov dozornej rady musí byť za zamestnancov).
Haščák chce oddeliť predstavenstvo GovCo, a.s. od výkonného manažmentu a tak navrhol aj stanovy. Predstavenstvo by podľa nových stanov nemalo veľké právomoci a posilnili by sa právomoci výkonného manažmentu. Celý výkonný manažment by dosadil Haščák s Malchárkom. Malchárek sa pýta koľko bude mať GovCo, a.s. zamestnancov. Haščák presne nevie, ale odhaduje na 1000 — 2000 zamestnancov.
Bratislavská teplárenská, a .s. (BAT)
Haščák sa stále nevie dohodnúť s prezidentom FNM Jozefom Kojdom na obchodoch v BAT - viď stretnutie Malchárek, Haščák, 15.12.2005. Haščák by ho odvolal z funkcie predsedu dozornej rady BAT. Nechcú s ním ale ísť do konfliktu. Nechajú to tak. Malchárek hovorí, že sa uvoľnilo miesto v dozornej rade BAT. Haščák hovorí Malchárkovi nech tam dá koho chce.
Haščák chce od Malchárka vedieť za koho je do dozornej rady VSE navrhnutá osoba Zicho. Malchárek hovorí, že ho navrhol on. Zichova manželka Renáta Zichová je prednostka ObÚ v Starej Ľubovni. Do funkcie ju presadil Malchárek za ANO. Zichová je priateľka Malchárkovej priateľky Márie. Malchárek dal okrem toho do dozornej rady VSE 35 ročného bratranca jeho priateľky Márie (z Bardejova), Jozefa Kľúčika zo Starej Ľubovne a Jaroslava Suchého. Zdá sa, že zloženie dozornej rady VSE zostavovala Malchárková priateľka Mária. Haščák hovorí, že by od nich možno niečo v súvislosti s privatizáciou zvyšného balíka akcií VSE potreboval.
Haščák má v stredu 11.1.2006 dohodnuté stretnutie s Róbertom Ficom.
Haščák sa na záver pýta ešte na nejaké pikošky z plesu v opere. Malchárek hovorí, že k nemu prišiel minister dopravy Prokopovič a hovoril, že má za to letisko výčitky svedomia. Malchárek si myslí, že kvôli J&T, od ktorej pravdepodobne zobral províziu. Malchárek si všimol, že Prokopovič sa celý večer nerozprával s Dzurindom. Boli tam
aj Konštiak, Mika, Šujanský, Lazar, francúzsky šéf SPP atď. Malchárek navrhuje Haščákovi aby bola PENTA na budúci rok sponzorom plesu v opere. Haščák súhlasí.
Malchárek sa obáva realizácie zmien v predstavenstve Slovenských elektrárni (SE). Pýta sa Haščáka či na nich nemajú nejaké kompromitujúce veci. Haščák mu hovorí, aby sa tým netrápil. Malchárek sa pýta, či pripravované zmeny v predstavenstve SE ešte nepraskli. Haščák to zatiaľ nezaznamenal. O uvedených zmenách vedia len oni (Haščák, Malchárek) a Palacka s Miklošom.
10.1.2006 (Anna Bubeníková. Jaroslav Haščák)
18.30 hod.-20.20 hod.
Bubeníková sa pýta Haščáka či už vyriešil províziu za doprivatizáciu zvyšného balíka akcií VSE. Haščák hovorí, že má dohovorené stretnutie so zástupcom RWE Energy Giestingom na štvrtok (12.1.2006).
Haščák sa pýta Bubeníkovej na ples v opere. Bubeníková si ples pochvaľuje. Problémom boli len všadeprítomní novinári a skutočnosť, že sa jej muž Roman opil. Bubeníková popisuje ich manželské nezhody. Jej manžel žiarli a je frustrovaný. Na plese sedeli za stolom spoločne s BN „Marekom“ a Prof. Sivákom. Bubeníková sa potom rozprávala pri stole s „Ivanom“ (pravdepodobne Mikloš). Chcel s ňou tancovať minister hospodárstva Jirko Malchárek, ale ho odmietla. Jej muž Roman jej povedal, že by nemuseli všetci pri rozhovoroch s ňou tak slintať. Potom sa stratil a opil sa tak, že nevedel kde je a chytal sa steny.
Haščák sa pýta, či sa Prof. Rudolf Sivák už vystrábil z mediálnej kampane (členstvo v DR Bratislavskej teplárenskej a prepojenie na Pentu). Bubeníková odpovedá, že to stále nestrávil. Že s ním tancovala a odfotili ich novinári keď fotili vedľa tancujúcu Emíliu Vašáryovú. Bubeníková sa smiala, že keď to bude v novinách, tak budú mať Kojda a Kováčik konečne nejakú stopu. Prof. Sivák sa naľakal a celý večer rozprával len o mediálnej kampani proti jeho osobe. Rozprávajú o nevhodných reakciách Siváka a Malchárka na otázky novinárov v kauze Prof. Siváka.
Rozvodné závody — Východoslovenská. Stredoslovenská a Západoslovenská energetika - VSE, SSE a ZSE
Haščák sa pýta na stav schvaľovania poradcu na privatizáciu rozvodných závodov (ZSE, VSE, SSE). Bubeníková hovorí, že materiál nie je schválený, pretože nie je ešte pripravený. Má to na starosti Jozef Jurica. Dohodli sa, že poradcom nebude HSBC ako pôvodne plánovali, ale rozdelia to na právneho a ekonomického poradcu (hovoria aj názvy, ale nerozumieť). Haščák to už dohodol aj s Igorom Grošaftom (člen prezídia FNM). Bubeníková má pomôcť Jozefovi Juricovi s materiálmi.