Alojz Lorenc
alojzlorenc.jpg
Alojz Lorenc na pohrebe otca Jána Počiatka. Vpravo Jozef Ševc súčasný člen ústredného výboru KSS

Ing. Alojz Lorenc (Kozia 26, Bratislava) bol posledným náčelníkom Štátnej bezpečnosti - československej tajnej polície v dobách komunistickej diktatúry. Prakticky celú svoju kariéru pôsobil v bezpečnostných zložkách. Po absolutoriu niekoľkých vojenských škôl a kurzov nastúpil v roku 1970 k ŠtB, kde pracoval ve zvláštním odboru Ministerstva vnitra ČSSR. Svojimi nadriadenými bol opakovane výborne hodnotený a rychle postupoval hore po kariérnom rebríčku. V roku 1977 se stal náčelníkem zvláštnej správy SNB. Od 1. mája velil Bratislavské správě SNB.
Najvyššieho postu dosiahol Lorenc v roku 1985, kedy sa stal prvým námestníkom ministra vnútra Vajnara. Od reorganizácie ŠtB v roku 1988 kontroloval väčšinu ich zložiek. Po roku 1989 V průběhu sametové revoluce vydal generál Lorenc rozkaz, podle kterého nemají složky StB nijak zasahovat do situace. Tento rozkaz později odůvodnil tím, že nechtěl více pobouřit občany. Později nařídil skartaci mnoha dokumentů z archivu StB. Po revoluci byla StB zrušena a generál Lorenc z řad bezpečnostních složek propuštěn.Za své činy z doby komunismu byl v říjnu 1993 v České republice odsouzen ke čtyřletému nepodmíněnému trestu. Trest si však nikdy neodpykal a nyní pobývá na Slovensku, jehož orgány stíhání zastavily.
Lorenc o úloze a akcích MV a StB také vydal knihu Ministerstvo strachu? Neskartované vzpomínky generála Lorence (Bratislava, 1992).
Václav Bartuška, bývalý člen parlamentní komise pro dohled na vyšetřování událostí 17. listopadu, charakterizoval Lorence takto: "Za největšího protivníka - který byl často nad moje síly - jsem považoval generála Lorence. [..] Mluvil jsem s ním na jaře 1990 desítky hodin. Inteligentní, velmi dobře informovaný, nebezpečný."
Lorenc na českej wikipedii


09.10.2003 / SITA
Alojz Lorenc pracuje pre finančnú skupinu Penta
"Využívame služby mnohých odborníkov v potrebných oblastiach, medzi nimi ide sprostredkovane aj o Alojza Lorenca," hovorí šéf Penty Marek Dospiva
Jeden z najmocnejších mužov komunistického režimu, šéf ŠtB Alojz Lorenc, pracuje pre česko-slovenskú finančnú skupinu Penta, uvádza štvrtkové vydanie českého denníka Mladá fronta DNES (MFD). Firme, ktorá v Čechách obchoduje s dlhmi, vlastní Jáchymovské kúpele, Adamovské strojárne a v súčasnosti sa uchádza o Severočeské hnedouhoľné bane, niekdajší generál A. Lorenc chráni údaje v počítačovej sieti.
„Využívame služby mnohých odborníkov v potrebných oblastiach, medzi nimi ide sprostredkovane aj o Alojza Lorenca," hovorí šéf Penty Marek Dospiva pre MFD. A. Lorenc vytvoril v minulosti šifrovací systém pre komunistický vojenský pakt - Varšavská zmluva, a podľa M. Dospivu ho odborná verejnosť dlhodobo rešpektuje ako uznávaného experta na šifrovacie systémy.
Alojz Lorenc dostal v apríli 2002, trinásť rokov po páde komunizmu, podmienený trest za to, že nariaďoval zatýkanie odporcov minulého režimu vždy, keď sa blížilo nejaké výročie.
Za mreže ho poslal už skôr Vojenský súd v Tábore, generál však ako slovenský občan odmietol nastúpiť trest v Čechách. Bratislava potom rozbehla nové vyšetrovanie, ktoré bolo za vlády HZDS prerušené, a k súdu sa prípad dostal až po páde Mečiarovho kabinetu, píše MFD.
Matematik, šachista a autor šifrovacích systémov A. Lorenc patril k najmúdrejším ľuďom minulého režimu. Historici tiež upozorňujú, že nikto zatiaľ neodhalil jeho pravú úlohu pri tzv. zamatovej revolúcii, uzatvára MFD.


Penta využíva služby posledného šéfa ŠtB Alojza Lorenca
Posledný prednovembrový šéf Štátnej bezpečnosti Alojz Lorenc už do väzenia zrejme nepôjde. Tento rok uplynie jeho 15-mesačný podmienečný trest odňatia slobody s odkladom na tri roky.
Vojenský obvodový súd odsúdil Lorenca v roku 2001 z dôvodu zneužitia právomocí verejného činiteľa, Vyšší vojenský súd v Trenčíne to v apríli 2002 potvrdil. V rovnakej veci ho odsúdil už český súd v Tábore v roku 1992. Ten mu dal však nepomerne tvrdší trest - odsúdil ho na 4 roky nepodmienečne.
Lorenc po rozdelení Česko-Slovenska na výkon trestu nenastúpil - ako slovenský občan mal možnosť to odmietnuť. To, že nemohol vycestovať do susednej ČR, zhodnotil: "Neprekáža mi to."
Lorenc bol odsúdený za nariaďovanie a organizovanie preventívnej izolácie odporcov komunistického režimu v celách predbežného zadržania od roku 1988 do novembra 1989. Momentálne žije a pracuje na slobode.
Člen podzemnej cirkvi, kňaz Vladimír Jukl: "To je čudná spravodlivosť. Keď som ja bol súdený, tak mi neodpustili ani maličkosť. Pričom som vlastne vôbec nespáchal nejaký trestný čin podľa objektívneho kritéria."
Martin Bútora: "Je to nehorázne. Desaťtisíce ľudí ŠtB sledovalo v bývalom režime, prizerajúc, čo sa deje. Ľudia sa pýtajú - kde je právny štát a základná spravodlivosť. O Lorenzovi sa vie čo robil, čoho sa dopustil."
Bývalý šéf ŠtB na Slovensku pritom od revolúcie naplno využíva výdobytky demokratického systému. Krátko po zmene režimu sa zaradil do podnikateľského stavu a žije si veľmi dobre vďaka skúsenostiam v informačných technológiách.
Bol to on, kto vytvoril šifrovací systém pre Varšavskú zmluvu, niekdajší socialistický vojenský pakt. Aj vďaka tomu dostával za komunizmu plat 13-tisíc korún mesačne, čo bolo pri vtedajších dvetisícových štandardných platoch luxusom.
O jeho služby zrejme preto prejavila záujem česko-slovenská finančná skupina Penta Group. Spolupracujú s Lorencovou eseročkou ALFA VS.
Tribún novembrovej revolúcie 1989 Tono Popovič ku kauze Lorenc hovorí: "Generál ŠtB je živým dôkazom skutočnosti, že november 1989 je ešte stále nedotiahnutá záležitosť. Lorencovo pôsobenie ako poradca istých finančných kruhov je výsmech pre tých, čo počas komunistického režimu kruto trpeli."
Šéf Penty Group Marek Dospiva(býv.agent ŠtB): "Odborná verejnosť Lorenca dlhodobo rešpektuje ako uznávaného experta na šifrovacie systémy."
Dospiva študoval za komunizmu v Moskve, spolu s Haščákom. Pentu, kde je spolumajiteľom, chráni Lorencova firma pred sledovaním a odpočúvaním(firma zabezpečuje odpočúvanie- ploštice a ochranu pred nimi - tzv.rušičky) a zabezpečuje bezpečnosť dát jej počítačových sietí.
O Lorencove služby a ruské kontakty pred rokmi prejavil záujem aj Jozef Majský.
Bydlisko opúšťa zriedka
Generál ŠtB Lorenc žije v lukratívnej štvrti bratislavského Starého Mesta. Hneď vedľa býva súčasný minister financií Ivan Mikloš, pár metrov ďalej má byt exminister kultúry Ivan Hudec a cez cestu si dal vystavať strešný apartmán predseda vlády Mikuláš Dzurinda.
Prednovembrový námestník ministra si však súkromie dokonale stráži. Jeho bývanie oddeľuje od obchodnej časti ulice vysoký železný plot. Podľa susedov sa s nikým nestretáva, hoci často chodí na prechádzky po Kozej ulici alebo na obedy do neďalekej reštaurácie Regia.
"Naposledy tu bol, čo si spomínam, pred troma týždňami. Väčšinou chodí sám, ale niekedy ho tu vídať v spoločnosti iných pánov," povedal nám jeden z čašníkov. To, či sa stretáva aj s bývalým šéfom rozviedky SIS z rokov 1993 až 1995 Igorom Cibulom, nám čašník nepotvrdil. Nepozná ho.
Oficiálnejšie schôdzky vybavuje Lorenc v neďalekej kaviarni hotela Forum. "Celkovo však do kaviarní často nechodím." Pripustil, že bývalého šéfa rozviedky SIS Igora Cibulu pozná a niekoľkokrát sa s ním stretol. "Nie však v čase, keď bol v SIS," hovorí Lorenc.
Cibulu spolu s bývalým novinárom Petrom Tóthom často vídať s exriaditeľom SIS Vladimírom Mitrom.

Unless otherwise stated, the content of this page is licensed under Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 License